utorok 21. decembra 2010

Deň osemdesiaty druhý


Mám chuť napísať, včera bol skvelý deň. Keď to píšem, v hlave sa mi  ozve Vesper číslo jedna, opatrne, teš sa opatrne. Prebije ju Vesper číslo dva a povie, treba sa tešiť, treba sa tešiť z maličkostí, treba sa tešiť z každej drobnosti. Neskôr sa rozhovorí Vesper číslo tri, ktorá začne všetko spochybňovať, všetko je too good to be true, tak sa z toho nezblázni. Ale ešte tu mám Vesper číslo štyri a tá povie, kurva, dievča teš sa, veci sú také aké majú byť a pomaličky si ich začínaš priťahovať k sebe, lebo vieš čo chceš, presne tak ako si to vedela v minulosti. A keď všetky tie Vesperky dokecajú, tá hlavná si povie, včera bol skvelý deň a treba sa z neho tešiť a neriešiť, čo bude potom, nedovoliť strachu pustiť k sebe pochybnosti, lebo pochybnosti tu nemajú miesto.

Ráno začalo obligátnym esemeskovým pozdravom, pri ktorom som si uvedomila ako veľmi nemám rada esemesky, ktoré spôsobujú nedorozumenia. Milá výmena sa zvrtla podľa mňa do štipľavej výmeny a vytáčala ma. Vytáčala ma tak, že pri predstave, že by som toto mala absolvovať každý deň, som si povedala toto nie. Dvihla som telefón skonštatovala som, že si nemôžeme vymieňať dvojzmyselné esemesky, ktorým evidentne nerozumiem, na druhej strane sa ozval upokojujúci hlas, ktorý čisto pragmaticky mi oznámil, beriem na vedomie. Úplne ma odzbrojil, mne došli záhadne slová a po mojom vytočení ani stopy. Veľkí chlapi majú upokojujúce hlasy, taký balzam na dušu na môj občasný nepokoj.

Okolo obeda som mala dôležité stretnutie. Viem o ňom už dva týždne a pristihla som sa pri tom, že sa bojím o ňom hovoriť. Je to pracovné stretnutie, nová pracovná príležitosť, vyskytla sa nečakane a spĺňa všetky kritéria kvôli ktorým by som sa vrátila do role zamestnanca. Vždy sa snažím svedomito pripraviť, vždy sa snažím zistiť čo najviac informácii o ľuďoch, ktorých idem stretnúť. Prípravu som urobila už pred dvomi týždňami a už vtedy som si sama pre seba povedala, že sú mi veľmi sympatickí, a že by sme si mohli rozumieť. Je to zvláštne to tu takto napísať, ale bolo to tak.

Stretla som dvoch pánov. Fotky neklamali a to čo z nich vyžarovalo na fotke, bolo z nich cítiť aj na stretnutí, ktoré bolo mimoriadne príjemné, dvojzmyselné a hlavne v pracovnej oblasti sme razili rovnaký prístup až ma to samú prekvapilo. Povedala som si, že budem sama za seba, žiadne pózy, žiadne fúkanie do zadku, žiadna falošná diplomacia. Dovolila som si aj žartovať, dovolila som si byť viac osobná a pánom to evidentne nevadilo. Páčila som sa im a presne s týmto pocitom som odchádzala. 

Sedela som v hoteli Crowne Plaza, popíjala kávu, keď zazvonil telefón. Od odchodu ubehlo asi 45minút. Po mne prišiel ďalší kandidát, ale veľmi sa asi nezdržal. Postupuješ ďalej, tak znela tá informácia. Nečakali do štvrtka ako avizovali na stretnutí. Informovali okamžite a mňa zachvátila neopísateľná radosť. Radosť z toho, že sa dostávam do formy, presne tak ako v piatok. Všetci ostatní kandidáti boli údajne zamietnutí a som jediná, ktorá bude mať ďalšie stretnutie priamo na mieste činu s celým tímom. Tá radosť, ten pocit šťastia sa asi nedá ani opísať. Taká tá nádej, také to svetlo, že všetko sa na dobré obratí, a že moja teória funguje. 

Netuším, či uspejem alebo nie, ale to v tejto chvíli nie je podstatné. Podstatné je, že to pomaličky ide. 

Zazvonil telefón, volalo Írsko a oznámilo mi termín druhého stretnutia, bude zajtra.

Letela som na ďalšie stretnutia, aby som večer mohla zapadnúť v Kolkovni, kde sme zahájili náš vianočný sabat. Tento raz len v trojke. Ja, Zdena a Blonde. Bolo to zvláštne stretnutie. Boli sme radi, že sa vidíme, ale po dlhej dobe na nás všetky padla taká tá únava. Možno predvianočná únava. Neviem. Netuším. Viem, že tam bola. Tárali sme dve na tri. Vymieňali novinky, tešili sa z úspechov tých druhých, ale myšlienkami sme boli tak trochu každá inde. Myslím, že na nás doľahol duch Vianoc. Také to uvedomenie, možno strach ako ich vlastne strávime. 

Ja ich strávim s ratolesťou a veľmi sa na to teším, máme svoje rituály a tie sú proste jedinečné, svojím spôsobom som na tom asi najlepšie. Blonde ich strávi v kúpeľoch so svojimi rodičmi. Tvári sa statočne, ale nie je jej to jedno. Zdena na Orave u rodičov so súrodencami, určite sa teší, ale vie si to predstaviť aj inak. Každá si to vieme predstaviť aj inak a aj keď sa tešíme z toho čo je a včera tam bolo cítiť túžby, aby to bolo možno budúci rok už inak.

Vymenili sme si darčeky, popriali si Šťastné a veselé a sľúbili, že sa vidíme v utorok, ten ďalší utorok. Boli sme radi, že sme. Boli sme radi za kamarátky. V reproduktore hrali, hej pane diskdžokej.


Som rada za moje kamarátky.

Som rada za svoju radosť.

Som rada za svoje obrazy...




4 komentáre:

  1. netusim z ktoreho kutika si vyhrabala tuto pesnicku je fakt ze raz za 10 rokov potesi ale castejsie hranie by asi nemuselo byt, a som rad ze si rada, a ja som rad za tvoje male odhalenie duse v poradi uz 82, pekny den krasna Vesper L.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Cau krasna Vesper :)

    Drzim vsetky prsty :)

    Ja mam asi nejaku predvianocnu nervozitu alebo vztahovu krizu.. Neviem comu to pripisat ale asi to preventivne zvalim na tu predvianocnu nervozitu.. alebo to len prilis analyzujem...

    Ja idem 23teho do Nitry takze drzte palce nech su volne cesty :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. b.
    servus,krasna vesper:-))skvele spravy,uz bolo na case,aby sa to otocilo,mam radost,ze si sa dockala a my s tebou.drzim palce,aby to dopadlo a ak by nahodou nie,zotrvaj pri vedomi,ze je vsetko na dobrej ceste a dosiahnute kroky a pokroky to potvrdzuju a bude este lepsie:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. 2L - big smile :)

    2kiti - mam pocit, ze aj moje baby to tak maju a ja som to za ne zvalila na predvianocnu atmosferu, 23 treba vybrat ten spravny cas a hlavne ist pomaly, prajem vela trpezlivosti fesanda :)

    2bonnie - dakujem dakujem dakujem tesim a dakujem :)

    OdpovedaťOdstrániť