Ani neviem ako začať. V hlave mám dozvuky večerného stretnutia a výroky z predposlednej časti Dokonalý svet, ktorú som si netrpezlivo pozrela hneď po návrate z večere. Rozmýšľam, čo mi v hlave rezonuje viac, ktorý moment bol taký naj, čo stojí za zmienenie a neviem sa rozhodnúť. Keď sme sedeli s P v aute, povedala som, mám rada naše stretnutia, vždy si z nich niečo inšpiratívne odnesiem.
Opýtal sa čo to bolo dnes a nevedela som to pomenovať, ale prvá myšlienka, ktorá mi napadla bola, že som vo veľkej pohode, že tí chlapci nevedia o mne absolútne nič, že ma fascinuje ich pohľad na svet, že sa teším z toho ako sa menia, že milujem ich rozprávanie o deťoch a manželkách, ich prekáračky a vracanie sa do minulosti, nikdy nekončiace filozofické debaty, ktoré sú ostatným dvom úplne vzdialené, také to chlapské porovnávanie a istým spôsob nahliadnutie do toho čisto chlapského sveta, kde pôsobím skôr ako moderátor debaty, než aktívny účastník. A ešte jednu vec milujem a tú asi úplne najviac, opätovné potvrdenie, že ani jeden z nás neupustil z našich morálnych zásad a všetci máme zatiaľ nepokrivenú chrbtovú kosť. Toto potvrdenie je asi to úplne najcennejšie, tá najväčšia pridaná hodnota, že sa dá existovať a nerobiť špinavosti, ktorú si odnášam z našich stretnutí.
Stretli sme sa na večeri ja, Generálny, Finančný a Právny. Moji traja kamaráti, ktorých stretávam tri štyrikrát do roka. Výnimočne som meškala. Môj odvoz, P, zabudol, že má na návšteve ministra. Narýchlo som zavolala taxík, ktorý nebol rád, že ideme len takú krátku trasu. Dorazila som na miesto činu, zvítala sa s bielymi košeľami, z ktorých zmizli kravaty, ostali len vyhrnuté rukávy a uvoľnené gombíky u krku.
Majú menej vlasov, F stále nevie ako pobozkať niekoho na líce, jeho kontakt je veľmi neosobný, presne ako u mojej ratolesti. G pôsobil veľmi v pohode, užíval si súčasnú pozíciu a jeho ego tak trošku narástlo, nezabudol hodiť do placu zopár lacných komplimentov a nezabudol na obligátne oslovenie, ktoré stále používa a povedal pani riaditeľka vy dnes, ale dobre vyzeráte. Zazrela som na neho, okamžite sa zháčil a povedal niečo čo som mu zvykla hovoriť, keď sme sa spoznali a mal hlúpe komentáre, prípadne trafil klinec po hlavičke, sedlááák. Tento raz som ho opravila a kontrovala, debil, ty si taký generálny debil a náš akt zvítania bol zavŕšený. P prišiel asi tridsať minút po mne a okamžite sa na mňa vrhol, odstúpil, rukou si podoprel bradu, poriadne si ma premeral a povedal, hm ty tuším cvičíš, hm, vidno, dobre vyzeráš. Takto nejako to povedal. Tak to vie povedať len P, je majster komplimentov, majster slova.
Vždy začíname fotkami, ktoré so sebou nemali, a tak sme skončili s obrázkami z mobilu, na ktorých sa cerili naše ratolesti. Druhá téma je súčasná práca a vymieňajú sa informácie z biznisu. G spomenul, že bol na päťdesiatke nejakého politika, že tam stretol pána červená kravata, že je veľmi príjemný a keby to sám nezažil, tak by tomu neveril. Bol fascinovaný jeho spôsobom komunikácie a ja som si predstavila jeho prázdne slová v televízore, ktorými balamutí širokú verejnosť. Na druhej strane, ide mu to dobre, štyridsať percent je štyridsať percent. Ešte chvíľu sa naoko sťažoval ako chodí priať šťastné a veselé všetkým pánom dôležitým, a keď som sa na neho pozerala, uvedomila som si, ako veľmi si to užíva, ako rastie jeho ego, ako je ten pocit pre neho dôležitý. Ako stále túži po dokonalosti, tento raz to je oblasť komunikácie a diplomacie, ktorá mu ide veľmi dobre, ale stále to nie je jeho vysnená úroveň. Je na seba veľmi prísny a vlastne celý čas bol. To sme boli vlastne vždy všetci.
Spomenula som, že P bol behať maratón. Na malý moment som nadobudla presvedčenie, že nebol rád, keď som to spomenula. P zabehol maratón v NY a nikto z jeho blízkeho pracovného okolia to nevie. Nechce nič ukazovať. Zarába nekresťanské peniaze, ale navonok nič nedáva najavo, žiadne rozhadzovanie, žiadne ukazovanie, nič. Pred zaplatením izby v Tatrách pre štvorčlennú rodinu za 220 EUR, stále zvažuje lacnejšie alternatívy. Nie je ten typ, ktorý by nad tým mávol rukou a automaticky to zaplatil. Je excelentný vo svojom obore, rovnako ako ostatní, ale na rozdiel od nich je stále neuveriteľný filozof.
Jeho najväčším poznaním od nášho posledného stretnutia, je objavovanie Dawsona a iných biológov, fyzikov, prírodovedcov, ktorí dokázali, že svet nevznikol za sedem dní ako hlása biblia. S napätím sme počúvali, čo vznikne z polhodinového monológu, potmehúdsky sme sa s G na seba usmievali a v duchu si asi mysleli, že niektoré veci sa vôbec nemenia a P bude náš večný bádateľ, ktorý potrebuje mať všetko pochopené. Čo nás, ale oboch prekvapilo, bola opačná cesta od tej našej. My ako zarytí ateisti, sme našli vekom väčšie pochopenie pre nábožensky orientovaných ľudí a P prichádza na to, že všetko je inak a je to všetko aj vedecky dokázané.
F sa veľmi nezapájal. Vždy hovorí najmenej, ale včera hovoril ešte menej ako obyčajne. Bol strhaný, unavený a pôsobil zničene. Spomenul nejaké rodinné problémy, a keď sa vzdialil, opýtali sme sa G čo s ním je, prečo ho tak ničí? G povedal, že nevie čo robiť, ako mu pomôcť, že ľudia ho nie veľmi rešpektujú a stále je tak trochu v jeho tieni, že to nahlas nikdy neprizná, ale cíti to na každom kroku, a že ani my sme svojimi debilnými poznámkami asi neprispeli k jeho pohode. Spomenuli sme nejakú jeho novú podriadenú a skutočnosť, že naposledy sme mali pocit, že ona riadila F a nie F ju. Náš pocit bol správny, G to vie a F nevie čo s tým.
Vrátil sa F. Opýtala som sa ho čo nové, ako sa má. Povedal, že dobre, že rodinné problémy sú zažehnané a začal nahlas filozofovať, čo je vlastne lepšie, či zotrvať vo vzťahu, alebo za život vymeniť ten vzťah viackrát, aby prišiel na poznanie, že zakaždým to bude rovnaké, len v inom obale. Nahlas priznal problémy doma. Nahlas priznal zdravotné problémy, ktoré tak trochu používa ako výhovorku. Povedala som, že sa mám veľmi dobre, že som dokonca v štádiu, keď počiatočnú chorobu dokážem utlmiť v zárodku po dôkladnej analýze toho, čo mi moje vlastne telo chce povedať. P sa pridal a povedal, že to je dôležitý bod, ktorý spomínam. Dodala som, že náš zdravotný stav odráža našu psychickú pohodu a odstránením psychických problémov sa odstránia aj tie zdravotné, že keď budeme v pohode my, bude v pohode aj naše okolie. F to stále zľahčoval a tváril sa, že je všetko pod kontrolou.
Začali sme preberať jeho vzťah, ktorý prešiel krízou. Opýtala som sa ho, čo robia spoločne. Nič ho nenapadlo, žije len prácou a je oddaný svojej rodine, ktorej nedokáže dať to čo sa od neho očakáva, lebo o tom ani netuší a čím viac sa snaží, tým za väčšieho idiota je. Pripomenul mi Švehlu z Paneláku. Povedala som, skúste robiť niečo spoločne, skúste tancovať. Chvíľu sa zamyslel a po prvý raz sa za ten večer usmial. Oči sa mu rozžiarili a hlava mu začala na plné obrátky pracovať. To je dobrý nápad, ona rada tancuje, zvolal. Neviem, či sa mi to zdalo, ale bolo vidno úľavu, jeho kŕčovitosť pominula a rozhovoril sa.
Prešli sme do zvrhlej témy vyťahaných ružových teplákov manželky P, ktoré ho nekonečne rajcujú a o ktorých P dokáže rozpráva s takou ľahkosťou a vzrušením, že mám chuť si jedny tepláky zadovážiť. Chlapci spomenuli aj košele, ktoré im dokážu brať dych a rozpumpovať krv. O tom, čo ich vzrušuje vedia rozprávať hodiny. Nezabudli opomenúť moje slávne pančuchy, ktoré som si dovolila nosiť v silno konzervatívnej firme. Boli čierne sieťkované a F z nich bol vždy úplne namäkko.
G povedal, počkaj moja ty si nám nič ešte nepovedala. Čo mám povedať, opýtala som sa, mám sa dobre, nie všetky veci idú tak ako by som si priala, ale nemôžem sa sťažovať, ešte byť tak finančne nezávislá a nemám čo riešiť. No tak pán G, kedy mi dáte nejakú zákazku? To takto nemôžeš. Vážne? Mám priniesť nejakú fľašu, ktorú dáš šoférovi, tak sa to teraz robí nie? Nie, prines nejaký koncept. Usmiala som sa a v hlave som si povedala OK, uvidíme, či si nájdeš čas na obed.
S kamarátmi sa ťažko robí biznis, aj keď často so mnou konzultujú veci z oblasti, v ktorej sa vyznám.
Prebrali sme toho strašne veľa a bolo to strašne fajn. Malo to stále ten istý priebeh a potešenie, že veci, na ktorých mi záleží, sa vôbec nezmenili, vnieslo do mňa pokoj, aj keď každý mal v hlave úplne niečo iné. G svoj post a nové možnosti, F svoju manželku a tanec, P zvažuje odchod a prácu záhradníka a ja? Ja som mala v hlave svoj mínusový stav na konte a myšlienku, že by to nikdy nepochopili.
V aute mi P poďakoval, robí to tak vždy a nezabudol sa opýtať, čo mi dnešné stretnutie dalo, spomenul aj pocit uznania, ktorý mi chýba.
Ľahla som si do postele a pustila Dokonalý svet. Padla tam krásna veta, ktorá u mňa platí bez toho, že by som si to niekedy takto nahlas vyslovila.
„Keď mi je smutno, nosím veselé farby, keď mám nízke sebavedomie, vysoké opätky, keď večer plačem, dám si ráno slnečné okuliare.“
Včera som mala vysoké opätky, väčšinou nosím nízke a čierny outfit.
Chýba mi pocit uznania.
Toho pracovného...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára