Deň šesťdesiaty piaty

 Spala som veľa. Spala som takmer osem hodín a poobede som  pridala ešte dve hodiny. Dnes je taký ospalý piatok, aj keď ráno bolo hektické takým pozitívnym spôsobom. Pripadala som si ako napojená na duracelky. O ôsmej bolo prvé stretnutie, potom druhé, tretie, vyzdvihla som knihy a o jednej som mala všetko vybavené a bola späť doma. Stihla som zopár vtipných  esemesiek s Joe a pri jednej mi na chvíľu napadlo, že on snáď číta tieto písmená, používa takmer identický slovník s tým mojim. Tento raz to bolo slovo chrumkavý. Rýchlo som túto možnú apokalypsu zahnala späť a zotrvala v názore, že si proste rozumieme. Neskôr som nerozvážne napísala ešte LIST TO DO na piatok a zaspala spánkom spravodlivých.

Prebudili ma esemesky. Prvá bola mimoriadne vtipná „drahá, viem, že si overqualified, ale zajtra robím pre známych Mikuláša, vypadla nám jedna babysitterka, nemôžeš zaskočiť?“ Na takto formulovanú správu sa nedá odpovedať inak ako len jasné. Takže o program na zajtra už mám postarané.

Druhá od P a tá mi až taká vtipná neprišla. Bola všeobecná, niečo na spôsob ako sa máš, aby vzápätí prišla nejaká ďalšia s konštatovaním, že sa vidíme až na jar. Mala som chuť napísať to je dobrý nápad, ale neviem, či by to rozchodil a teraz, keď to tu píšem, uvedomujem si, že som zvolila to čo sama neznášam, neodpovedanie na správu. Na druhej strane nebol tam otáznik. Bolo to konštatovanie z jeho strany a keď chce vedieť na čom je, mal by dvihnúť telefón. Snáď tých dvadsať centov ešte má, i keď po poslednom lamentovaní na obede veru neviem. Hm, musím to nejako upratať.  Naše vzájomné očakávania sú jednoducho iné.

Tretia prišla od Pôžitkára. Opätovne ma nazval Bambulou. Debil jeden. Opätovne sa pýtal kedy mám čas, ako formu ospravedlnenia spomenul niečo ako bolo to divoké, ale nie vzrušujúce bodky bodky bodky. Odpísala som mu kedy čas nemám. Fakt som zvedavá koľko mu to bude trvať, kým sa stretneme.  Neznášam, keď ma volá Bambula.

Aby som sa nenudila ozval sa aj M ako Merlot, údajne sa vidíme v stredu alebo v piatok, na to som tiež zvedavá. 

Pôžitkár a Merlot by si mohli podať ruky. V zásade je to jedna fajta. Včera, keď som bola so Charlotou, povedala, že väčšinou randila so samými právnikmi. Ja, keby som to chcela škatuľkovať, by som napísala s pánmi dôležitými, ktorí nie sú pánmi svojho času, lebo sú tam ešte iní. 

Písala aj Sharon. Niečo ako máme ho a pridala smajla.

Hm, Sharon, tá mi veľmi praje, tá si už predstavuje rodinné výlety. Je to sranda. S výnimku prvých frajerov, nikdy sme nemali so Sharon obe vzťahy naraz. Vždy mala vzťah len tá jedna a občas si robím srandu, že sa bude musieť rozviesť, aby som s niekým bola. 

So Sharon som rozprávala včera a vtedy povedala, niečo ako ja ti tak závidím, ja by som chcela mať taký život ako ty, randiť si a užívať, ja som nikdy nebola prototyp ženy matky, ale vždy ženy milenky. Hm, povedala som, ja vždy ženy matky a v poslednej dobe som žena milenka. Nejako to máme pomýlené.

Ozvalo sa aj Bebečko, ale to už ani nepotrebuje môj komentár, ten človek ma asi fakt má rad, pravdou, ale je, že ma striaslo. Zatiaľ čo on spomínal pozitívne aspekty, ktoré som mu vniesla do života, odbila som ho slovami, že mi priniesol stratu času. Povedal len chápem. On vždy všetko chápal v mene vyššieho cieľa. Ten cieľ sa volá môj záujem a čím viac chápal, tým menší záujem bol. 

Divný deň tento piatok. Z môjho LIST TO DO sú poslané len dva maily. Ostatný čas som strávila v nejakej divnej letargii spôsobenej debilnými esemeskami.

Mala som ísť radšej do kina.

Idem napísať esemesku P, nech mám čistý štít.