65

Dnes mal byť ten veľký deň. Nebol. Pršalo a nebo sa čistilo, a tak som čistila aj ja. Čistila som v práci. Pripadám si ako prvotriedna upratovačka. S ráno povedala, že na špinavú prácu veľkí menejžeri vždy vyberajú ženy, že je to našim údelom. Nerozumiem prečo, ale keď sa vrátim späť do minulosti vždy sa v práci prejavili ženy pri prepúšťaní racionálnejšie ako muži. U mužov víťazilo akési falošné sociálne cítenie a mali tendenciu byť viac za tých dobrých, hrať sa na záchranárov a rozdávať z cudzieho. Z cudzieho to ide nejako ľahšie. Rovnako ako aj byť záchranárom v práci je nejaké ľahšie, možno preto, že cudzí ľudia sa zachraňujú ľahšie ako ti blízki. Rozmýšľam prečo tomu tak je a na nič racionálne neprichádzam. 

Máme o ďalšiu hlavu menej a ja dumám, či je veľká strata prísť o kontrolóra, ktorý si z dvoch ponúk vyberie pre seba tú horšiu, finančne horšiu. Či naozaj stačí povedať, že ponuka A je výhodnejšia a neklamať a druhá strana si aj tak myslí opak. Ak áno, je to veľmi jednoduché. 

Zvláštna doba, žijem upratovaním a behaním a ten dážď dnes ma fuckt nasral. 

S mladou som bola na večeri, na ktorej utrúsila niečo ako Bond sa ti oženil a ja som presne v ten moment vedela, že aj keď hovorí o Bondovi, v duchu si spomenula na Severana. 

Tá správa sa mi stále vracia, aj keď nie je o Severanovi. Je tam len fyzická podobnosť v oboch prípadoch. A možno to spôsobuje, že sa mi to vracia. Obraz dvoch šťastných ľudí, ktorí mi pripomína iný obraz. Môj vlastný z doby minulej...

Je vnímavá, neskutočne vnímavá.

66

Som príjemne unavená. Bola som behať a čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že mi to robí strašne dobre. Nemám čas myslieť na blbosti. Dokonale sa tam zničím a príjemne zničená padám dole hubou do postele. V hlave mám len prácu a únavu. Dnes navyše svoje kolená a dumanie nad tým, čo by mi povedal môj ortopéd, keby vedel, že behám. Prebehlo mi to viackrát hlavou a viackrát som nad tým mávla rukou, avšak nie teraz. Teraz si tu dumkám ako behať a neničiť už aj tak zničené kolená. Na nič rozumné neprichádzam. Možno na to príde niekto zajtra. Zajtra je predsa veľký deň. Tréningový deň. Sama som zvedavá, čo mám od toho čakať. Vlastne už čakám, čakám na radu ako behať a neničiť si kolená. 

Dnes som svoj okruh zabehla s jednou minútovou prestávkou. V nedeľu to dám celé. Podľa môjho tréningového internetového plánu objaveného včera ráno, mám behať štyrikrát týždenne. Dokonca mi vypisuje aj akú rýchlosť a vzdialenosť mám ubehnúť. Je to celkom zábavne dostávať mail s jasnou inštrukciou, čo vlastne mám robiť a úprimne sa na to vlastne teším. 

Je to občas strašne fajn, keď rozhodnutia robia iní, v tomto prípade nejaký predefinovaný elektronický systém, ktorý vyhodnocuje moje vstupy na základe predchádzajúcich štatistík. Rozmýšľam ako by sa mi to páčilo aj pri iných aktivitách a nech to znie akokoľvek divne, páčilo. Páčilo by sa mi, keby niekto robil rozhodnutia za mňa. Aspoň v súkromí, aspoň čiastočne by som nemala pocit, že všetko stojí na mojich rozhodnutiach a mojej zodpovednosti. Obvzlášť teraz, keď zmeny budú viac ako turbulentné a vlastne už sú, len niektorí si to nechcú pripustiť a to ma dosť ničí. Ničí ma byť v ich očiach tá zlá. Pričom nerobím nič len svoju prácu. Oni to však vidia inak. Som votrelec, ktorý odhaľuje nedostatky a berie im doterajšie kompetencie. Zatiaľ, čo šéfino je šťastný, že špinavú prácu urobí za neho niekto iný. 

C´est la vie, c´est la vie...

67

Sedeli sme pri Dunaji, popíjali ružové a s chladnou hlavou preberali, či firma padne alebo nie. Čo ma, ale zarazilo, bola skutočnosť, že som nemala strach. Ovládol ma čistý pragmatizmus a čísla. Čísla nepustia, s číslami sa dá nádherne hrať a majú nepopierateľnú logiku. Každý výklad svoju vlastnú, rovnako ako tarotové karty.

A ešte jedna vec mi napadne, nevinné oznámenie v novinách, že posledný Bond sa oženil. Ten obrázok z novín sa mi stále vracia pred oči, rovnako ako obrázok Severana, možno sa aj on oženil. Zasnúbený už bol...

68

Už len 68 dní. Nejako som sa zabudla minulý týždeň. Rozbeh bol celkom slušný, presne do momentu narodenín. Odvtedy len oslava, večera a veľa vína. Dnes som bola opäť behať a vôbec to nebolelo, stačí mať zbalenú tašku v kufri auta. Na parkovisku sa rýchlo prezliecť a potom to ide samé, aj keď prvých desať minúť je ešte nejakých dýchavičných. Teším sa na štvrtok a dovtedy chcem ešte niečo pobehať, aby som nevyzerala ako bábovka. Vo štvrtok začnú bežecké tréningy pod vedením nejakého fešáčika z obchodu a prvá hodina je o bežeckej abecede. Usmievala som sa, keď prišla esemeska a usmievala som sa, aj keď som dnes dobehla k autu, stačí len zbalená taška a všetko ide samé. Kto vie, čo je to vlastne tá bežecká abeceda.

Piatok sa pokračovalo oslavami. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy ťahala takú dlhú šnúru osláv vlastných narodenín. Myslím, že ani na okrúhliny to nebolo tak intenzívne. Piatok bol komorný s množstvom jedla, ktoré som pripravila na poslednú chvíľu a kvantom vína. Boli sme zničené po náročnom týždni ako vlastne každý piatok. Napriek tomu sme si našli čas, aby sme boli spolu v mene našich vlastných interných tradícií. Bolo to strašne fajn, vlastne ako vždy.

V sobotu ma nečakane zobudil telefón a naliehavý hlas, že dnes bude slnko a treba hrať golf. Spoločensky unavená som naveľa zišla z postele a v priebehu desiatich minút som stála pred garážou s palicami v ruke. Išlo sa predsa hrať. Na prvej jamke nás prekvapili krúpy, ale turnaj som poctivo dohrala, i keď totálne mokrá s mizerným výsledkom. Niekedy by som sa mala nad sebou zamyslieť. Večer som prišla vypľutá a nereagovala som na naliehavé esemesky od A. Mala som chuť byť doma, ideálne s niekým a tak som zavolala M.

M prišiel bez váhania. S M sme mali pekný večer, pri ktorom som si uvedomila, že toto nie je nikto pre mňa. Zostal u mňa do tretej popoludnia a čím dlhšie sa zdržiaval, tým viac sa mi vracala do hlavy spomienka na Severana a naše randenie, ktoré bolo úplne o niečom inom. Nemám chuť robiť kompromisy, nemám dôvod robiť kompromisy. Mať sex ideálne s jednou osobou je strašne fajn, ale už ani to ma nebaví, nebaví ma mať iba sex, chcem viac, oveľa viac . V konečnom dôsledku to má jeden veľmi pozitívny aspekt, v prítomnosti chlapa spím aj deväť hodín vkuse. Tak to bolo aj v nedeľu.

Nedeľu som strávila nakoniec s A. Pobavila som ho svojimi vtipnými historkami a chvíľu som rozmýšľala, či ma balí. Vždy mám pri ňom taký zvláštny pocit, ako keby zisťoval čo sa mi páči a čo nie a postupne ma oboznamoval so svojimi plánmi, kde sú vlastne zakomponované aj tie moje.  Je to zvláštne, on je zvláštny. 

Ide na mňa nejaká únava a vlastne ani nemám o čom písať. Pokúsim sa sama pre seba polepšiť a napísať každý deň letmú myšlienku, ktorá bola nejako výrazná v daný deň. Teraz je výrazná len moja neuveriteľná únava. Umyjem chrup a idem do haja. Dnes mi to proste nejde.

72

Včera bol narýchlo zvolaný meeting. Včera sa oznámilo, že sa bude optimalizovať. Nahlas sa povedalo len to, čo už každý vie, lebo čísla nepustia. Na tvárach sa dal vidieť tieň strachu. Strachu z toho čo bude. Bola som asi jediná, čo sa usmievala. Napadlo mi len, so zatváraním spoločnosti nemám ešte skúsenosť, môj ročný bonus je v péčku a pozorovala som ostatných. Zvláštna doba.

Začínam byť neprimerane otrlá. V duchu sa pýtam, či môže byť ešte horšie. Nemôže, už viem čo s tým, poznám návod na prežitie.