65

Dnes mal byť ten veľký deň. Nebol. Pršalo a nebo sa čistilo, a tak som čistila aj ja. Čistila som v práci. Pripadám si ako prvotriedna upratovačka. S ráno povedala, že na špinavú prácu veľkí menejžeri vždy vyberajú ženy, že je to našim údelom. Nerozumiem prečo, ale keď sa vrátim späť do minulosti vždy sa v práci prejavili ženy pri prepúšťaní racionálnejšie ako muži. U mužov víťazilo akési falošné sociálne cítenie a mali tendenciu byť viac za tých dobrých, hrať sa na záchranárov a rozdávať z cudzieho. Z cudzieho to ide nejako ľahšie. Rovnako ako aj byť záchranárom v práci je nejaké ľahšie, možno preto, že cudzí ľudia sa zachraňujú ľahšie ako ti blízki. Rozmýšľam prečo tomu tak je a na nič racionálne neprichádzam. 

Máme o ďalšiu hlavu menej a ja dumám, či je veľká strata prísť o kontrolóra, ktorý si z dvoch ponúk vyberie pre seba tú horšiu, finančne horšiu. Či naozaj stačí povedať, že ponuka A je výhodnejšia a neklamať a druhá strana si aj tak myslí opak. Ak áno, je to veľmi jednoduché. 

Zvláštna doba, žijem upratovaním a behaním a ten dážď dnes ma fuckt nasral. 

S mladou som bola na večeri, na ktorej utrúsila niečo ako Bond sa ti oženil a ja som presne v ten moment vedela, že aj keď hovorí o Bondovi, v duchu si spomenula na Severana. 

Tá správa sa mi stále vracia, aj keď nie je o Severanovi. Je tam len fyzická podobnosť v oboch prípadoch. A možno to spôsobuje, že sa mi to vracia. Obraz dvoch šťastných ľudí, ktorí mi pripomína iný obraz. Môj vlastný z doby minulej...

Je vnímavá, neskutočne vnímavá.