75

Len tak rýchlo.

Narodeniny som oslávila ako sa patrí. Tento raz na pláži. Oficiálne sme zahájili leto v plážovom oblečení, v sandáloch a s pohárom hnusného mojita v plaste. Urobili povinné fotografie nalakovaných nechtov a takzvaných jednoručiek. Avšak jednoručky boli vylepšené o možnosť vidieť, čo vlastne fotíme, híkali sme, ochkali nad technickými vymoženosťami Iphonu a užívali si fotenie. Je to náš rituál vítania leta. 

Vítanie leta bolo vylepšené mojou mini oslavou. Sliepky ma dojali k slzám. Zdena je majster v predslovoch a Blonde v trefných komentároch. Dostala som hraciu kartu s pesničkou „Si kočka, si kočka, si kočka...“ a vzbudila rozruch okolia, ktoré nechápalo, čo za idiota si tam púšťa túto odrhovačku. Bola strašná fasa tam byť s nimi, so Zdenou a Blonde, s ktorými sa stretávam pravidelne aspoň raz do týždňa už nejaký ten piatok. Asi sa nedá opísať ten moment, keď tam človek stojí s nohami zaborenými v piesku, pozerá sa do očí skvelých kamarátok, s ktorými všeličo preskákal a vie, že v tento moment, sú ta len pre neho. Netuším, koľko ľudí má to šťastie, zažívať tieto chvíle, ja ho mám a som zaň vďačná. 

A ak by som mala vybrať dva momenty zo včerajšieho dňa a opísať ich, tento by bol jeden z nich. Moment, keď tam stojíme, pozeráme na seba, potmehúdsky sa usmievame a naše oči hovoria našim vlastným jazykom o priateľstve. Stále sa mi ten obraz vracia. Obraz žiariacich očí plných radosti a prajnosti.  Niečo neuveriteľné a neskutočne krásne. Asi fuckt starnem, začínam byť sentimentálna.

Prvým momentom dňa bolo prianie od ratolesti. Milujem písané blahoželania od ratolesti, má talent pomenovať veci správnym spôsobom. Tento raz nezabudla opomenúť zníženie tlaku, mužíčka, veľa spoločných nákupov ideálne v NY, kde som nebola a vyvrátiť moje obavy, že vyzerám staro. 

 Vítania leta sa zúčastnili neplánovane aj chlapi, všetci boli šokovaní, keď im Blonde ráno zavolala, zvyčajne oslavy organizujem ja. Popisovať ako sme pili a zabávali asi nemá zmysel, ale čo stojí za zmienku je skutočnosť, že mesto bolo neuveriteľné krásne a mňa prepadla myšlienka chodiť do mesta len v pondelok. Nikde nikoho, na nič sa nečaká, nikto sa na nič nehrá a človek má pocit, že mesto je po dlhej dobe plné normálnych ľudí. 

Včera bol jednoducho skvelý deň. 

Môj deň.