pondelok 27. júna 2011

68



Už len 68 dní. Nejako som sa zabudla minulý týždeň. Rozbeh bol celkom slušný, presne do momentu narodenín. Odvtedy len oslava, večera a veľa vína. Dnes som bola opäť behať a vôbec to nebolelo, stačí mať zbalenú tašku v kufri auta. Na parkovisku sa rýchlo prezliecť a potom to ide samé, aj keď prvých desať minúť je ešte nejakých dýchavičných. Teším sa na štvrtok a dovtedy chcem ešte niečo pobehať, aby som nevyzerala ako bábovka. Vo štvrtok začnú bežecké tréningy pod vedením nejakého fešáčika z obchodu a prvá hodina je o bežeckej abecede. Usmievala som sa, keď prišla esemeska a usmievala som sa, aj keď som dnes dobehla k autu, stačí len zbalená taška a všetko ide samé. Kto vie, čo je to vlastne tá bežecká abeceda.

Piatok sa pokračovalo oslavami. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy ťahala takú dlhú šnúru osláv vlastných narodenín. Myslím, že ani na okrúhliny to nebolo tak intenzívne. Piatok bol komorný s množstvom jedla, ktoré som pripravila na poslednú chvíľu a kvantom vína. Boli sme zničené po náročnom týždni ako vlastne každý piatok. Napriek tomu sme si našli čas, aby sme boli spolu v mene našich vlastných interných tradícií. Bolo to strašne fajn, vlastne ako vždy.

V sobotu ma nečakane zobudil telefón a naliehavý hlas, že dnes bude slnko a treba hrať golf. Spoločensky unavená som naveľa zišla z postele a v priebehu desiatich minút som stála pred garážou s palicami v ruke. Išlo sa predsa hrať. Na prvej jamke nás prekvapili krúpy, ale turnaj som poctivo dohrala, i keď totálne mokrá s mizerným výsledkom. Niekedy by som sa mala nad sebou zamyslieť. Večer som prišla vypľutá a nereagovala som na naliehavé esemesky od A. Mala som chuť byť doma, ideálne s niekým a tak som zavolala M.

M prišiel bez váhania. S M sme mali pekný večer, pri ktorom som si uvedomila, že toto nie je nikto pre mňa. Zostal u mňa do tretej popoludnia a čím dlhšie sa zdržiaval, tým viac sa mi vracala do hlavy spomienka na Severana a naše randenie, ktoré bolo úplne o niečom inom. Nemám chuť robiť kompromisy, nemám dôvod robiť kompromisy. Mať sex ideálne s jednou osobou je strašne fajn, ale už ani to ma nebaví, nebaví ma mať iba sex, chcem viac, oveľa viac . V konečnom dôsledku to má jeden veľmi pozitívny aspekt, v prítomnosti chlapa spím aj deväť hodín vkuse. Tak to bolo aj v nedeľu.

Nedeľu som strávila nakoniec s A. Pobavila som ho svojimi vtipnými historkami a chvíľu som rozmýšľala, či ma balí. Vždy mám pri ňom taký zvláštny pocit, ako keby zisťoval čo sa mi páči a čo nie a postupne ma oboznamoval so svojimi plánmi, kde sú vlastne zakomponované aj tie moje.  Je to zvláštne, on je zvláštny. 

Ide na mňa nejaká únava a vlastne ani nemám o čom písať. Pokúsim sa sama pre seba polepšiť a napísať každý deň letmú myšlienku, ktorá bola nejako výrazná v daný deň. Teraz je výrazná len moja neuveriteľná únava. Umyjem chrup a idem do haja. Dnes mi to proste nejde.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára