Deň sedemdesiaty prvý

Včera som zotrvávala pod vplyvom hlášok z DS. Ráno som si opakovane pozrela predposledný diel, zastavila sa na tridsiatej prvej a druhej minúte,  v hlave opakovala niektoré výroky sama pre seba a napísala esemesku Sharon s textom:

„Myslíš si, že neverím na lásku? Ale ja na lásku verím, možno príde zajtra alebo za desať rokov, ale šťastie si musí ženská zariadiť sama, to mi ver.“ (Michelle, DS)

Nie je to nič, čo by som nevedela, ale tá Michelle to povedala tak nádherne, tak autenticky, že som mala chuť si to pripomínať. Rovnako ako:

„Dobré plány, čo si pre to urobila? Nič, mála si pravdu, asi som naozaj čakala na princa na bielom koni. Zlá správa Popelka, princovia došli, chceš domček s muškátmi, zdvihni zadok a niečo pre to urob.“ (Michelle, DS)

Sharon hneď reagovala „toto presne zarezonovalo aj mne, vecer volam, dam krpca spat a skecneme...“. Cez deň som dvihla zadok, urobila vianočnú výzdobu, zbavila sa papierov pre účtovníčku, napísala nejaké memá a večer sme si urobili so Sharon malé súkromné telefonické soirée, kde sme ako za starých časov popíjali a popisovali si hlášky z filmu. 

Neviem, či sme preberali niečo zásadne, vlastne s fľašou pri sebe sa ťažko preberá niečo zásadné, len také babské taľafatky, pri ktorých sme okiepali okolie a hlavne robili si srandu samé zo seba. Spomenula som, že asi pôjdem do Prahy, že tam budem mať privátnu xmas párty, opýtala sa ma s kým, či s tým obstarožným pánom. Presne tento výraz použila a ja som sa zasekla a trochu vo mne cuklo. Aký obstarožný, si sa zbláznila, pobúrene som zvolala. No junior by ti xmas párty nerobil, ironicky konštatovala, ale juniora si si mohla radšej dať. Toho si dám ako predjedlo, dodala som a začali sme sa smiať.

Obstarožný pán. Hm. Obstarožný pán má o trinásť rokov viac a junior tuším o jedenásť menej. Opýtala som sa jej akého najstaršieho chlapa mala a povedala niečo ako už si ani nespomínam, ale pán K bude asi už geriatrik.

 

Sharon je nádherná cynička a v časoch svojich najväčších úletov som sa k nej ani nepriblížila. Vždy sme boli skvelá dvojka, obzvlášť v baroch. Naše povolanie profesionálnych plačiek sa zapísalo už do dejín. Sedeli sme na terase, tlačili so seba špagety a popíjali sekt, keď sa k nám prihovorili pán X a pán Y, dvaja páni, ktorých bolo vidno na každej akcii nemenovanej TV. Páni chceli byť za šarmantných a tak nás pozvali na drink, prijali sme, naša zásada hovorí, že pozvania sa prijímajú, treba si vážiť každého jedného a odvahu odmeniť pekným úsmevom. Opýtali sme sa niečo ako a mladí muži čo robia? My? My sme chlapci z hrobkostavu. A vy? My, koketne sa opýtala Sharon, my sme profesionálne plačky. Chlapci z hrobkostavu ako tam sedeli a popíjali víno, ho v sebe neudržali a vyprskli ako malí pubertiaci, bolo to okúzľujúce a v ten večer by nám zniesli modré z neba. Volali nás ďalej do baru, ale odmietli sme. Sharon mi to vždy pripomenie a povie ty sprostá, mali sme ísť, mohli sme mať lístky na Let´s dance alebo inú pičovinu.

So Sharon sme pred desiatimi rokmi boli v Miláne. Táto cesta bola naplánovaná pri jednom z našich telefonických soirée s fľaškou vína. Viedli sme naše ženské reči, aby sme na konci skonštatovali, že musíme niekam vypadnúť, že potrebujeme nejaký únik, relax. Rozhodli sme sa pre Miláno, lebo je tam pekne, majú dobré topánky a žena má pocit, že je žena. Jednoducho milujeme lacné komplimenty. Bol utorok a vo štvrtok sme išli autom za doprovodu Vondráčkovej, ktorú sme si bliakali celú cestu. Neuveriteľný výlet. Nikdy sme tam neboli. Nezobrali sme si mapu. Nerezervovali sme si ubytko, no proste nič. Len tak sme sa vybrali a poriadne si to tam užili. Desať rokov?! Ten čas, ale letí.

Alebo naše famózne babské víkendy v BA sú vyhlásené, večer do mesta, kde sa tancovalo do rána a ráno sa tlačila treska a ružová, prípadne pražské výjazdy v časoch, keď tam bola na projekte a ja som si tam plánovala služobnú cestu podľa nej, skončili sme v Solidní Nejistote, kde sa chodilo na istotu a tlačili kaleráby, kade sme chodili. Nádherne sme sa vedeli dopĺňať presne ako dnes.

Poslala som jej jednoduchú esemesku, ktorú mohla pochopiť len ona a odpovedať presne tak ako odpovedala.

Čítanie medzi riadkami je naša obľúbená športová disciplína a Sharonka je skvelá parťačka na zábavu, ale aj tak do života. 

Hm, telefonické soirée...

Už dávno nebolo také ako včera s naliatym pohárom čistého vína, lebo so Sharon, vždy len čisté víno...