Pripadám si ako obohratá platňa, ktorá ide opakovane sama sebe pripomenúť, že zase sa mi to stalo, že zase som upadla do divného stavu beztiaže, keď namiesto vykonávania zmysluplných činností, som sa cítila ako bludička hľadajúca pochopenie pre veci ,ktoré sú tak zjavné. Padla na mňa nejaká únava. Myslím, že to spôsobila nevinná informácia o niekom, kto je schopný stráviť Vianoce s priateľkou a uvedomení si, že DB som nestála ani za telefonát, len za lacné esemesky, prázdne ranné a večerné nič nehovoriace pozdravy. Tak strašne by som chcela veriť tým nočným esemeskám, tak strašne by som chcela veriť, že to nie sú prázdne slová, ale po rannej správe nejako nemôžem, pretože muž, ktorý má záujem koná.
Sama sebe idem sľúbiť, že sa mu neozvem, že na to kašlem, aj keď mám v sebe červíka pochybovačnosti, čo keď mu krivdím.
Niekedy dokážem byť sama pred sebou neskutočne hlúpa, tak nejako sa práve cítim, neskutočne nekonečne hlúpo ako slaboch, ktorý nie je schopný dostáť svojho slova a s maličkou dušičkou posúva svoje vlastné hranice, lebo chce veriť, aj keď vo vnútri už dávno neverí. Nemám na tieto zbytočné hry. Jednoducho nemám. Nerobia mi dobre. Písala som to tu pred pár dňami a píšem to opäť. Nestojím o to. Nechcem to. Už len vydržať vo svojom presvedčení.
Dala som si dlhú vaňu. Mohla by som si ju nazvať vaňou rekapitulácie. Rekapitulácie starého roku, ktorý bol ku mne neuveriteľne dobrý. Najväčším šťastím, aj keď to znie pateticky, je moja ratolesť. Aj teraz sa pozerám na obraz od Ježiška a na hrudi pociťujem nekonečné teplo a radosť. Mám nábeh na slzy a vlastne pomaly stekajú dole cez kŕčovitý úsmev hovoriaci, ty koza, ty nemáš nárok sa sťažovať a blúdiť a utápať sa v nezmyselných analýzach a jediné čo môžeš, môžeš byť šťastná práve za toto.
Som šťastná za svoju ratolesť a som šťastná za svoje kamarátky, ktoré tu so mnou celý čas boli. To je totiž druhá vec, ktorá mi automaticky napadne. Aké mám vlastne šťastie na ľudí okolo seba, na svoje kamarátky. Neviem si predstaviť, kde by som bola bez nich. Občas sme boli k sebe kruté, ale vždy s tými najlepšími úmyslami, občas sme si nemali čo povedať, ale vždy sme tu boli jedna pre druhú, občas sme si vynadali, aby sme si povedali, že sme naše, ale hlavne nám bolo spolu veľmi dobre a to plávanie tým životom bolo v ich spoločnosti nejaké ľahšie a peknejšie. Zajtra s nimi strávim posledný deň v tomto roku a som za to vďačná, aj keď som ho pôvodne chcela tráviť vo dvojici.
Muži. Hm. Tento rok, napriek tomu, že bol bohatý na mužov a ich záujmu, do postele mi priviedol len jedného nového. Šaleného, bláznivého východniara, ktorý sa trošku zacyklil a ktorý prvotriedne šukal. Hm, okrem neho starý Merlot a to je všetko. Neviem si spomenúť, že by som spala s niekým iným. Bozkávačky to áno, ale do nohavičiek ako sa to ľudovo hovorí, sa nedostal žiadny. Za posledných šesť mesiacov som mala sex asi štyrikrát s Merlotom a budúci týždeň oslávim tri mesiace bez sexu. Túto oblasť fyzickej kondície som tento rok podcenila. Smutná bilancia.
Na druhej strane, čo sa týka záujmu zo strany mužov, vôbec sa nemôžem sťažovať. Ako náhle sa človek dostane do psychickej pohody, začne to padať jedna radosť a na ten zoznam nových mien si ani neviem spomenúť, taká je pravda, ak by som bola úplne zúfala, mohla som sa trikrát vydať a nechať oplodniť, aj takýto vážni záujemca boli. Našťastie nie som, i keď občas si tak pripadám krátkodobo.
Práca. Ty vole, akokoľvek to znie divne, zvládla som to, zvládla som platiť svoje účty a ak by som sumu zarobených peňazí vydelila počtom reálne odpracovaných dní, zistila by som neskutočnú efektivitu a mohla by som sa pochváliť, že aká som ja len šikovná. Zarobila som dosť, aby som neprišla o byt, ale nie dostatočne, aby som sa dostala z mínusu a dostala do trojmesačného bezpečia. Stále je to rátanie z mesiaca na mesiac, ale neuveriteľne lepšie ako predchádzajúci rok. Ak by mi jeden dlžník zaplatil a nemusela by som platiť právnikov, nemeškala by som ani s DPH. Takže vyhodnocujem ako celkom úspešný rok.
Navyše som začala študovať a prišla na geniálny nápad, čo budem robiť, keď splatím hypotéku. Budem učiť. Teraz to znie ešte smiešne, ale o pätnásť rokov budem učiť na univerzite. Tak som si to vymyslela. Učiť, robiť konzultácie, vychovávať ratolesť, starať sa o záhradku a tvoriť teplo domova s mužom, s ktorým zostarnem. Patetické, ale moje.
V práci by to chcelo väčšiu stabilitu, ale pracuje sa na tom. Jedinou chmárou je nezaplatená faktúra a rozhodnutie zažalovať niekoho, koho poznám roky. Toto by som potrebovala prebrať s nejakým priateľom, ktorý by ma ešte uistil, že moje rozhodnutie bolo správne. Stále som dúfala, že sa mi podarí stretnúť s Merlotom, ale nejako to nevyšlo. On vie vždy povedať niečo múdre a trefné.
Zdravie. Tam to asi začína. Celý rok som bola zdravá s výnimkou občasnej nespavosti spôsobenej strachom o existenciu. Som v štádiu, keď dokážem akékoľvek príznaky včas zastaviť, už len jednoduchým uvedomením si, čo je toho príčina. Niektoré knižky jednoducho neklamú a každá choroba má svoju príčinu, ktorou odstránením, zmizne aj choroba. Mám ju načítanú odpredu aj odzadu a sem tam si pripadám divne ako nejaká šamanka schopná riadiť si svoje zdravie. Nechcem sa rúhať a klopem o drevo ako sa len dá, ale presne takto to cítim a ďakujem za to.
Mám za sebou dobrý rok a voda je nejako studená a víno dopité. Mala by som ísť von. Nejako sa mi ešte nechce. Nemám rada dlhé vane, ale dnes mi to nevadí. Dnes mám potrebu roztopiť starú Vesper a vyjsť ako nová, silnejšia a veselšia a možno aj lepšia, trpezlivejšia a húževnatejšia.
Rozmýšľam, či sa to dá tak jednoducho urobiť. Rozhodnúť sa a zotrvať. Teoreticky by to malo ísť, stačí tomu veriť.
Tak to skúsim.
Mám chuť si nalakovať nechty a vôbec netuším prečo, možno len tak pre radosť.
Vypúšťam vaňu a sledujem ako pomaličky odteká spolu so starou Vesper, je najvyšší čas...
Tento rok bol horší ako ten budúci a lepší ako ten minulý, rovnako ako ja.
A ďakujem zaň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára