Deň šesťdesiaty ôsmy

Intenzívne bubnovanie dažďa nad hlavou neustávalo. Vytrvalo som si pritláčala vankúš na hlavu a pokúšala sa ešte spať. Mala som pocit, že na chvíľu sa to predsa len podarilo, presne do momentu prvej esemesky o ôsmej, keď telefón zavibroval na nočnom stolíku, kde bol neuvážene zabudnutý. S polozatvorenými očami som zliezla dole, rutinne si urobila kávu a čaj, do kávy dala len jednu kocku cukru a pomaly vrátila späť do postele, aby som si rutinne zapla televízor a počítač, venovala sebe jednu hodinu na kompletné prebudenie a ostala v nemom úžase pri správe, ktorá ma zastihla ako prvá. Reportáž o pohlavnom úde koňa v Bratislave a v Košiciach, o jeho tvare, s podotázkou koho je lepší? Oči sa mi na malú chvíľu rozšírili a rozum úplne zastavil.

Pondelok. Začiatok týždňa bol pomerne vydarený. Síce som vôbec nestihla, čo som mala, napriek tomu som nadobudla pocit efektívnosti a celý deň riešila pracovné veci. Keď som odchádzala z pracovného obedu, prechádzala som okolo svojho obľúbeného obchodu, kde som zatiaľ  odolala nákupu úžasných topánok, ktoré mali tvar topánok na argentínske tango, presne také aké som vždy chcela. Boli už z jarnej kolekcie a veľmi by sa mi hodili na zajtrajšiu večeru. Čierne pančuchy do nich vyzerajú neuveriteľne sexi. 

Neviem, čo robiť. Nemôžem si ich dovoliť, ale strašne ich chcem. A aj napriek počiatočnej pýche, ktorá ma prepadla včera večer, keď som sa pochválila, že som odolala, dnes ráno sa mi hlavou honí niečo celkom iné. Hlava úpenlivo pracuje na tom ako si ich kúpiť, kde by sa dalo ušetriť, aby neboli výčitky a aby boli v mojom šatníku absolútne nepraktické topánky na chodenie, ale neuveriteľne praktické na ukazovanie sexi nôh. Tie nohy v nich vyzerajú fakt dobre.

 Večer som skončila v Tescu v oddelení s domácimi potrebami a obzerala mištičky, ktoré si tam dnes pôjdem kúpiť. Krátila som si tam tiež tak trochu čas a čakala na prvé zazvonenie od mojich sliepok, s ktorými som bola dohodnutá. Napriek tomu, že oni stále meškajú, ja neviem prísť neskôr. V duchu si hovorím, čo ak dnes prídu načas a ja budem tá čo mešká. Nemôžem to sama sebe urobiť. 

Bolo 20:20 a naveľa som zavolala Zdene, že kde teda je. Zdena včera výnimočne nemeškala, len pre zmenu sa vybrala do úplne iného podniku v úplne inej časti mesta. Jednoducho jej ide karta. Spomenula som si na deň, keď sťahovala a nešiel výťah, alebo na minulotýždňové maľovanie a plánované odpojenie vody. No a včera, snahu fakt mala, len si poplietla miesto. Napadlo mi ako takto nepraktický človek môže riadiť veľkú inštitúciu, ktorú zvláda s úplnou ľahkosťou, to len bežné veci sú pre ňu španielska dedina.

Stretli sme sa v pivárni, kde som už párkrát bola a ktorá bola vždy plná chlapov. Vybrala som ju zámerne akože Mikulášske prekvapenie. Prekvapenie sa nekonalo. Bolo tam veľa báb a keď som povedala svoj zámer Zdene a Blonde, Zdena pohotovo reagovala a opýtala sa ma, či som zase spomenula niečo na svoj blog. Zasmiali sme sa a vymenili podnik.

Neuvážene som včera spomenula, že vlastne mám výročie, že včerajší dátum signalizoval dátum s podtitulom dva mesiace bez sexu. Spolusediace neboli na tom lepšie. Zasmiali sme sa na tom a potom niekto a vážne neviem koho to bol nápad, povedal vyhlásime súťaž, kto prvý si zasúloží. Povedala som, ja som víťaz. Streda alebo piatok s M. Upravili pravidlo, žiadne stariny, žiadni bývalí, musí to byť úplne niekto nový. Povedala som, to som v péčku, sľúbila som si žiadne experimenty, žiadni na dobu určitú, že budem spávať len s M, presne do momentu pokiaľ identifikujem niekoho na dobu neurčitú a v tom prípade mi reálne hrozí, že najbližšie mesiace si nezasúložím, lebo frekvencia s M je mizerná a Joe je ticho, takže žiadny potencionálny nie je na ceste.

Zdena povedala niečo ako, dámy musíme naplánovať vaše meniny. S náhodnými súložím len na vaše meniny. S Blonde máme rovnaké meno a tak sme sa rozhodli opätovne oslavovať naše meniny 29. decembra. Povedali sme, bez darčekov nechoď, aby Zdena vzápätí skonštatovala niečo ako to som sa dopracovala, to už môžem brať ako platený sex. Takto nejako naša debata pokračovala ešte dobrú hodinu, kde sme sa navzájom doberali, hovorili si, kto čo robí zle, kto ako pôsobí, aby sme na konci skonštatovali, že stále som na tom najlepšie.  Ja to jednoducho vždy ukecám.

Ale aj tak je naša bilancia tragikomická. Sme v najlepšom veku. Vyzeráme dobre, aj keď každá úplne inak a v posteli končíme každý večer samé.

Niekde urobili súdruhovia chybu...

Alebo žeby súdružky?

Neviem, viem len, že ráno na záchode som si našla HB a náhodne otvorila na článok „ s kolika muži jsi spala?“ a páčila sa mi odpoveď na konci článku „keď počet svojich milencov vydelím, dostanem sa k jednocifernému číslu a to pomerne nízkemu...“