Mám rada vyprázdenú Bratislavu medzi sviatkami. Mám rada mrazivé počasie so slnkom. Mám rada prechádzky okolo Dunaja, ktoré som kedysi robila pravidelne a zvyčajne presne okolo tohto času sa k nim každoročne vraciam, aby som si po návrate domov v teplej vani povedala, ty sprostá, prečo to nerobíš častejšie, veď je to také dobré. Mojou vedomou odpoveďou bude, áno máš absolútnu pravdu, zatiaľ čo moje podvedomie si bude priať, aby bolo s kým, lebo vo dvojici je to lepšie, a to bude aj zároveň skutočný dôvod, prečo to nerobím častejšie.
Normálne vždy niekoho zavolám a každý na to asi aj čaká, ale nie vždy ma to baví, nie vždy ma baví stále niekoho niekam volať. Občas si pripadám otrasne, občas mám pocit, že mňa nikto nikam nevolá, že si príliš veľa ľudí zvyklo, že všetko organizujem. Samozrejme, že sú aj výnimky, ale celkovo mám presne tento pocit.
Volala Blonde, oznámila som jej, že nepôjdem do Čičmian. Po dôkladnom zvážení som usúdila, že toto nie je cesta pre mňa, že vlastne nemám chuť zabávať cudzích ľudí, že pôvodná skupina nie je kompletná a to čo ostalo mi vlastne nevyhovuje a obdobie, keď som niekam išla, lebo som to sľúbila, mám už úspešne za sebou. Mám ešte ďalšie tri alternatívy a rozhodnem sa v ten deň.
Volala Sharon, nepríde. Trochu ma to mrzelo, ale chápem to. Moje plány so slávnostnou večerou sú ta tam. Prehovárala ma, aby som prišla k nim. Mám to tam rada, ale pravdou je aj skutočnosť, že tráviť sviatky so šťastným párikom by mi nerobilo zrovna dobre. Asi ju navštívim v sobotu a tak ako za starých čias pôjdeme do vonkajších bazénov a neskôr sa zastavíme v kaviarni u Dobrej víly, dáme si kuskus a papričky jalapeňo. Celkom milá predstava.
Volala aj Zdena, hlásila návrat z Oravy, a keď som jej povedala, že plány na stredu sa ľahko zmenili a opýtala sa, či teda budem u mňa a mám niečo chystať, alebo vonku, odpovedala odpoveďou, ktorú na nej neznášam, čo ja viem, čo bude v stredu. Tak to presne povedala a ja som si potom nadávala, na čo som sa to vôbec pýtala, veď Zdena funguje na inštrukcie a pýtať sa jej na podnety je úplne, ale úplne zbytočné.
Volalo ešte desať ďalších ľudí a nič mimoriadne sa nedialo, len sa mi vydaril skvelý obed, čo malo za následok nechutné prejedenie a uvedomenie si, že nemôžem variť, lebo varím dobre a potom sa toho neviem objesť. Navyše, neviem variť v malom.
Večer som kvákala so známymi a nič užitočné som nerobila a bolo mi úplne fajn. Viedla nekonečné diskusie o ničom a prišla na to, že mi je mužov ľúto, že túto spoločnosť si pokazili ženy samé, že feminizmus dávno neplní tú funkciu, čo v začiatkoch a bol nechutne zneužitý, že rola muža a ženy je vymenená v mnohých prípadoch, a keď človek trvá na klasických vzorcoch, cíti sa ako mimozemšťan na Zemi. Občas si tak pripadám.
Na jednej strane všetci deklarujú svoju nespokojnosť s vymenenými funkciami, na strane druhej len málo ľudí s tým vôbec niečo robí a väčšina sa dostáva do úlohy pasívnych čakateľov. Presne takéto myšlienky mi včera chodili po rozume pri rozhovore s P.
Radšej sa už nepúšťam do ďalších úvah, ale k tomuto sa ešte vrátim. Teraz musím vyletieť z postele, rýchlo sa učlovečiť a hurá na turistiku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára