Deň sedemdesiaty šiesty

Škandál alebo len nepochopiteľné zúfalstvo?  O tom bol dnešný deň. Moje ranné úvahy mi prídu absurdné a detinské. Večer som volala so Charlotou. Bola na jednodennom zákroku v nemocnici, tak mi to povedala v nedeľu, viac nešpecifikovala a ja som to akceptovala. Opýtala som sa len ako sa má, či je všetko OK, či niečo nepotrebuje. Povedala fajn a spomenula, že ju bol vyzdvihnúť jej ex. Prišlo mi to divné. Opýtala som sa, čo jej vlastne bolo a dostalo sa mi komentáru o tom, aký je jej ex nespoľahlivý, ako sa zachoval ako chrapúň a podobne. Si tehotná, alebo čo, opýtala som sa. Zahmlievala, celý čas zahmlievala. Nerozumela som tomu, ale tušila som nejakú zradu. 

Asi by mi to malo byť jedno, ale nejako sa nedokážem len tak pozerať ako niekto robí šialené zúfalé veci, stále nie je dostatočne uvedomený, aby bol schopný vlastnej sebareflexie a zo dňa na deň prepadá väčšiemu zúfalstvu. To je jej prípad. 

Napísala som Blonde, či jej nevolal Charlotin ex, nevolal, ale Blonde rýchlo pochopila, že sa niečo deje po mojej informácii, že ju bol vyzdvihnúť v nemocnici. Zavolala mu a potom sme mali sabat.

Povedala som, čo si myslím a Blonde mi potvrdila moju predtuchu. Charlota je pravdepodobne tak zúfala, že prestierala tehotenstvo a včera údajne pri zákroku odstraňovania cysty, potratila. Bolo mi to smiešne. Bola mi smiešna tá úbohá výhovorka, pri ktorej aj ten najmenej inteligentný chlap pochopí, že je to jedna veľká haluz. Že po kompletnej anestézii sa nekráča po dvoch hodinách po svojich domov, že cysta sa neodstraňuje v prípade, že je žena tehotná, tu sa možno mýlim, ale nejako mi to neštimuje. Že sa nedá byť tak trochu tehotná, lebo aj taká hláška padla.

Stretla svojho ex pred týždňom možno dvomi na jednom stretnutí mu vynadala, povozila sa aj po nás, aby na druhom stretnutí o štyri dni sa mu ospravedlňovala, vyznávala z lásky, naznačila, že je tak trochu tehotná, testovala ako to zaberá, aby potom po jasnom vyjadrení, že to nie je dôvod preto, aby spolu boli, povedala, že teda je tehotná, že dúfa, že to dajú dokopy a všetko bude fajn. Keď nepochodila ani tým, tak ďalším pokusom bolo asi citové vydieranie na spôsob ľutujte ma, pozri čo si spôsobil, čo si ja počnem, ja úbohá. 

Strašne by som sa chcela mýliť, strašne by som chcela napísať Vesperka je domýšľavá piča, ktorá si myslí o kamarátke len to najhoršie a Charlotina verzia je tá správna, ale nejako tomu nemôžem uveriť.

Obzvlášť, keď viem ako veľmi túži po dieťati, ako by bola schopná ho vychovávať sama, keby bola naozaj tehotná, ako by si nedala deci vína, nie to ešte dva ako minulý týždeň a možno by bola aj pokojnejšia, možno by jej prestalo šibať.

Dumali sme ako jej pomôcť, či sa to ešte dá, ako hlboko musí padnúť, aby sa mohla pomaly zviechať. Zdena to zobrala pragmaticky, povedala, možno je jej v tom stave dobre, ak by sa jej ten stav nepáčil začala by ho meniť. Možno má Zdena pravdu, ale ja napriek silným vyhláseniam si stále neviem pomôcť. Už to neprežívam nejako príliš osobne a nevenujem tomu príliš veľa času, ale mám potrebu niečo urobiť. 

Pamätám si svoje vlastné zúfalstvo, ktoré malo síce inú formu a hlavne iný obsah, ale túžila som, aby mi niekto pomohol, aby ma niekto pochopil a nevedela som ako to dať najavo, a keď som to dala, nikto tomu neveril, lebo Vesperka predsa nemôže byť zúfala, lebo ona je vzorom... Možno preto sa chcem uistiť, že sme sa o to aspoň pokúsili.

V tejto chvíli viem len, že pri najbližšej káve, jej poviem to čo si myslím, to čo som tu napísala, pokiaľ sa pokúsi tlačiť mi obdobné kaleráby ako svojmu ex. Neviem aká bude jej reakcia, možno ma bude nenávidieť a možno, a možno sa zamyslí a povie máš pravdu, potrebujem pomôcť a ja pomôžem. Ale oveľa pravdepodobnejšie je, že nás vymení za niekoho iného, niekoho kto nebude poznať jej zúfalstvo a začne opätovne svoje divadielko predstierania ako je život gombička, aby pri prvom chlapovi prepadla totálnemu zúfalstvu a celý kolotoč začal nanovo. Nesprávne vzorce z detstva.

Pripomenulo mi to inú aktérku. Myslím, že som o nej tiež písala. Tá bola úspešnejšia, ale scenár bol rovnaký. Jediný rozdiel bol, že ten chlap to neustál, vrátil sa k nej, ona samozrejme po čase  akože potratila, nastalo obdobie ľutovania a zároveň sa usilovne pracovalo na oplodnení, ktoré reálne nastalo. Tvária sa všetci šťastne, ale ich oči hovoria niečo úplne iné. Samozrejme nikto o potrate nevie, len on, jeho kamaráti a ja...

A potom sa tu dnes objavil iný extrém. Iná žena vo veku dvadsať osem absolvovala svoj asi tretí potrat, len preto, že jej súčasný partner vo veku päťdesiat, si nepraje ďalšie dieťa a ona si môže vybrať pohodlný život po jeho boku, alebo rolu slobodnej matky. Priority má zatiaľ jasné. 

Je mi z toho nejako zvláštne. Doba je nejako zvláštne skazená a tieto praktiky mi prídu zvláštne vzdialené a pri tom sa obdobné prípady v mojom okolí dejú ako na bežiacom páse. Dieťa sa stáva rukojemníkom vzťahu a rozhoduje o tom, či vzťah bude alebo prípadne aj nebude, alebo je obyčajným nástrojom vydierania a získavania majetku v prípade rozvodu a tomuto tiež nerozumiem. Moja hrdosť by mi nedovolila ani jedno ani druhé, aspoň z tohto aspektu je pre mňa dôležitá.

Ženy matky to majú občas v hlave strašne pomýlené a táto zákernosť skrytá v zúfalstve mi občas naháňa strach. Ako keby úplne zabudli, že vzorce z detstva nepustia a to čo budú vidieť ich deti u nich sa prejaví neskôr u ich deťoch v dospelosti. Ako keby si neuvedomovali tie škody, ktoré môžu napáchať a často reálne napáchajú. Úloha matky sa tuším nejako zmenila. Začína to byť spôsob zamestnania a dieťa pracovným nástrojom. Smutné...

Teraz sa cítim ako nejaký brutálny moralizátor, ale jednu vec mi nikto neuprie a ani môj ex, vždy som myslela na našu ratolesť, na to čo z nej vyrastie, čo jej dáme, čo ju naučíme, čo bude vidieť a hlavne nikdy som nedovolila, aby náš rozchod zanechal na nej nejaké stopy. Nebolo to ľahké vždy, ale pri výchove nie je priestor pre vlastný egoizmus a zatrpknutosť. Dokonca veľa krát sme strávili aj Vianoce spolu. Prišlo mi to normálne, len namiesto vzájomného dotýkania, sme sa dotýkali prostredníctvom našej ratolesti. A napriek tomu, že v živote som porobila dosť hlúposti, tu som sa správala z pohľadu iných veľkoryso, z môjho pohľadu, len rozumne.

Použiť dieťa ako prostriedok k dosiahnutiu osobného blaha mi jednoducho príde skazené. V tom mám absolútne jasno.

A tak mi napadne otázka, či je to viac zúfalstvo, ktoré treba ľutovať, alebo len obyčajná skazenosť, ktorú treba odsúdiť?

Neviem, nechám to na posúdenie niekomu inému...

V každom prípade na sabate sme vyriešili Silvester, žiadna krčma, žiadny bar, údajne to budú Čičmany, celkom sa na to teším, strávila som tam nezabudnuteľné prázdniny, konečne vytiahnem snehule do snehu.  

Dúfam, že ten zajtrajší deň bude v inom duchu, tieto potratové mi nerobia dobre. Idem hľadať nejakú pesničku.