Deň šiesty

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Ráno som sa prekonala. Po povinnej káve, čaji, raňajkách a prečítaných novinách som dala dlho plánovanú pätnásť minútovku, dlhú sprchu a denný make-up. Keď pracujem doma, často sa mi stane, že  ani z postele nevstanem, o prezliekaní a o make-upe sa mi môže akurát tak snívať. Zvykla som úradovať z postele so zapnutým televízorom v pozadí, ktorý mi nahrádzal aspoň aký taký kontakt s vonkajším svetom. Dnes som to zmenila, zišla dole, sadla za stôl a kreslila tabuľky, prezlečená, upravená a nadopovaná rannými endorfínami z cvičenia. Chvíľkami som bola dokonca na seba pyšná, že to ide, že sa dá pracovať z domu a cítiť sa plnohodnotne. Presne taký pocit som dnes mala. Pocit užitočnosti. Pocit plno hodnosti. A možno aj efektívnosti. 

Pocit, že niečo viem, že niečo má zmysel, že to nebude so mnou až také zle. Stále mi rezonovala v hlave myšlienka od Sartra „človek je tým, čo zo seba urobí“. Podvedome, keď som zaváhala, som si ju pripomínala. Znie to ako banalita, ale sama pred sebou som si dvíhala varovný prst a povzbudzovala sa. Vybavovala si pocity, keď to išlo a keď vytrvalosť sa so mnou kamarátila. Presne ako na nedeľnom tréningu, keď sme pracovali s vizualizáciou.

Princíp hry je pomerne jednoduchý a na prvé počutie znie až debilne a vlastne znel mi debilne aj počas inštruktáže až do momentu, keď som si to sama na sebe vyskúšala. Usmievam sa, keď na to myslím a predstavujem si trénera a jeho nadšenie, keď som mu oznámila, že debilnejšiu hru som nevidela a o to viac ma prekvapuje ako dobre funguje. Bol nadšený a úprimne sa tešil z každého chaosu, ktorý vo mne vyvolal. 

Podstata spočíva vo vizualizácii pocitu chôdze spojenej s danou vlastnosťou a jeho pripomínaní. Na začiatku som si mala vybrať dve vlastnosti, ktoré majú pre mňa hodnotu, na ktoré som pyšná. Najskôr som si predstavila jednu vlastnosť, respektíve situáciu s ňou spojenú a zvizualizovala som si chôdzu, ktorá patrí k tejto vlastnosti. To iste som urobila s druhou vlastnosťou. Bolo to zvláštne. Vybrala som energickosť a pozitíve myslenie. Kráčala som pokojne usmievavo po neutrálnej ulici a miestami som si pripadala ako na golfovom ihrisku. To zelené ihrisko sa mi tam často motalo. Údajne je vhodnejšie, keď sa tam nič nemotá a prostredie je úplne neutrálne neznáme a nie sú s nim spojené žiadne pocity. Potom som sa videla na širokej ulici ako vo filme Počiatok. Kráčala som, usmievala sa a miestami obzerala vo výkladoch, ktoré sa vynárali a vzápätí strácali v obraze. Vždy, keď som sa tam pozrela v duchu som si chcela povedať vystri sa, ale odraz hovoril o tom, že som bola vystretá a uvoľnená. Presne taký obraz som si vykreslila. Bol takmer identický pri oboch vlastnostiach.

Ako vlastnosť, na ktorej chcem pracovať som si zadefinovala trpezlivosť. A to bolo veľmi zvláštne. Nevedela som si vybaviť žiadnu aktivitu, kde by som bola trpezlivá. Zvyčajne sa niečo zvykne objaviť v detstve, ale u mňa nie. Vždy som všetko robila extrémne rýchlo a keď to nešlo dosť rýchlo, začala som inú aktivitu. Som vzduch a som blíženec asi to tak má byť. Tréner mi poradil, aby som si predstavila človeka, ktorý disponuje touto vlastnosťou. Videla som ho a podvedome krčila tvár. Nepáčilo sa mi to. Nepáčilo sami čo sa mi zosobnilo s trpezlivosťou. Trpezlivosť v mojich očiach sa rovná pasivita, alibizmus, všetko čo sa vo svojej podstate nezlučuje s mojim ja. Pokúšala som sa spojiť si obraz prvej a druhej vlastnosti s tou treťou. Nešlo to. Nebola som to ja. Nedalo sa to ani v predstavách poskladať. Bolo to zvláštne zistenie. Zistiť, že vlastne o túto cnosť nestojím a prísť na to, že vytrvalosť je to, čo je so mnou zlučiteľné. 

Po vytvorení tretieho obrazu s vytrvalosťou a predstavenia si chôdze, ktorá bola rezká a usmievavá, vládla v nej osobitá pýcha, že sa niečo podarilo, som bola schopná zlúčiť tento obraz s jednotkou a dvojkou a to, čo som videla sa mi páčilo. Bola som to ja. Moje staré ja. Moje nové ja vo vylepšenej podobe. Pocítila som v sebe neuveriteľnú silu, že to dokážem a že 21 dní nebude až také ťažké prekonať. 

Mýlila som sa, je to ťažšie, ale dnes mám opäť pocit, že sa to bude dať, len stačí vytrvať...

Prvý lístok: cvičenie áno, práca áno, písanie áno (-: