Som mierne spomalená. Po byte ešte stále rozvoniava rizoto s cuketou a nivou, naše obľúbené. V krvi mi prúdi červené. Presne dva poháre argentínskeho malbecu. Dopozerali sme Casino Royal. Nebola to moja voľba, ale nebránila som sa jej. Mám pre ten film slabosť. Pol to posledný film, ktorý som videla so svojim bývalým v kine na premiére. Bol to film, kde som si zamilovala nového predstaviteľa Bonda. Som milovník bondoviek. Mám ich všetky a celkom slušne ovládam dialógy, ale najviac ovládam Casino Royal. Možno kvôli Vesper, s ktorou mám veľa spoločné, alebo kvôli blonďavému Bondovi, ktorý sa mi tam zdá neodolateľný a pripomína mi Severana. A možno je to jedno.
Milujem naše večeri doma, keď pozeráme filmy, jeme niečo dobré a popíjame kvalitné víno. Len tak symbolicky jeden a ja niekedy dva poháre, viac nie. Keď neustále je dej prerušovaný zbytočnými otázkami, na ktoré nie som ochotná odpovedať a miestnosťou zaznie ťahavé maminá, aleeeee povedz. Presne tak to mám rada. V ideálnom stave je tu niekto tretí, ale aj takto je to veľmi fajn.
Deň som strávila na tréningu. Presne ako som si myslela, nie som vhodný typ na demo ukážky. Tréner má čo robiť, aby ma nasmeroval tam kde treba, pretože som ďaleko vpredu. Dnes som si však povedala, že to skúsim a potvrdím si svoju domnienku. Domnienka bola potvrdená a ocitla som sa v skupinke 5% menšiny, ktorá nemá nič spoločne s druhým brehom, len stavia do popredu podľa pyramídy potrieb svoje hodnoty a identitu. Inými slovami absolútne nevhodný typ a demo ukážky.
Niekedy si tam pripadám ako z inej planéty, ale prekvapuje ma, že ľudia ku mne nejako prirodzene tiahnu a chcú byť v mojej prítomnosti. Páči sa mi to. Páči sa mi, že táto schopnosť sa zo mňa ešte nevytratila.
Práve začal film odohrávajúci v New Yorku, Dievča na stráženie. Ratolesť ho neustále prerušuje poznámkami och, tam som bola, wow to je krásne, bože tam musíme ísť atď. NY je jej destinácia a verím, že jedného dňa si to tam užijeme. Zatiaľ som tam stále nebola.
Na skype sa mi ozval môj bývalý kolega/šéf, ktorý mi urobil malý podraz. Z nejakých neznámych dôvodov má stále pre mňa slabosť, aj keď nebol ochotný pomôcť mi, keď som ho o to požiadala. Vedieme debatu o banálnych veciach, pričom spomína, že mi vždy veril. Píšem mu, že nie. Odpisuje, že áno veril, ale nie vždy súhlasil. Mám chuť napísať, ty malý bastard, ale kúsnem si do jazyka a prsty zastavím na klávesnici a vložím smajlíka. Pokračuje a píše, že nesúhlas je OK a ja mu odpovedám, špeciálne vtedy, keď viem, že som mala pravdu. A prichádza zlatý klinec na koniec we both knew that you were right, chce sa mi smiať a ozýva sa vo mne moje ego, ktoré má chuť zakričať, ja viem.
Pozval ma na večeru a zo služobnej cesty z Mexika, kde by som pravdepodobne bola aj ja, ak by som tam ostala, mi privezie tequilu. No aký pekný deň to bol...
Zívam a idem spať. Po prečítaní textu si hovorím, že by som nemala pred písaním popíjať. Ani hlavu ani pätu to dnes nemá, ale ružový lístok je nalepený a to je to na čom teraz záleží.
Minulosť je minulosť, už len vyriešiť, či v pondelok zaplatím DPH alebo poistku na auto. čo ma bude menej bolieť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára