Dnes som dostala knihu Vrchy a údolia. Prečítala som ju rýchlo a po jej prečítaní som napísala krátku správu s poďakovaním. Celý čas som sa usmievala, vlastne čím viac som čítala, tým viac som sa usmievala a pokyvovala si hlavou. Tá kniha bola aj o mojej ceste, ta kniha bola aj o mojom poznaní a tá kniha bola možno spôsob ako ma Zdena podporila. Zdena si možno myslí, že sa potrebujem dostať na tú cestu a ja po jej prečítaní viem, že som na tej ceste, aj keď neviem, kedy dosiahnem ďalší vrch. To „viem“ píšem opatrne a s pokorou a tak trochu mám pocit ho zdôrazniť. Zdôrazniť niečo, v čo verím.
Sharon dnes povedala, že som šťastnejšia ako som bola kedysi a ja som bola rada za tie slová.
Ďakujem za knihu, slová a opätovnú vieru v seba.
Dnes viac netreba, docvičila som a rituálne nalepila prvý lístok na stenu. Najbližšie štyri dni ma čaká tréning a report, už žiadne odbočenie...
„Vonkajšie udalosti nemôžeš mať vždy pod kontrolou,
môžeš však ovládať svoje osobné vrchy a údolia tým,
v čo budeš veriť a čo budeš robiť.“
„Údolie zmeníš na vrchol,
keď nájdeš a použiješ to dobré,
čo sa skrýva v zlých časoch.“
b.
OdpovedaťOdstrániťnova 21-cka nam zacina optimisticky,tu knihu si tusim zozeniem...:-)