Práve som si dočítala ďalší uverejnený článok svojej ratolesti. Čítala som tam svoje vlastné slová. Pocítila nekonečnú materinskú pýchu a usmievala sa.
Ak sa mi naozaj niečo podarilo, tak je to moja ratolesť.
Nanečisto zo života už dávno nie tridsiatky…
gratulujem,vesper,to je tak dobra sprava,ze som sa premohla a idem opat prejst tou torturou vlozenia komentu.ked zacnem so svojou 21-tkou,vlozim si tam,ze sa na blogspote nebudem rozculovat touto procedurou a ziadne komenty pisat nebudem.a ak hej,tak ze ich nebudem skusat odpalovat.ale inak mas blog vydareny aj po vizualnej stranke(k obsahu sa nevyjadrujem,patri k mojim drobnym radostiam)a dobre som si aj popocuvala,co mas v ponuke:-)
OdpovedaťOdstrániť