sobota 30. októbra 2010

Deň tridsiaty


Pred očami sa mi vracajú chaotické obrázky z môjho sna. Svadba, červené šaty, cudzí byt, šatník, M, zaváraniny. Veci, ktoré nedávajú zmysel akokoľvek sa ich snažím usporiadať. Ešte chvíľu nad nimi podumám a zídem dole uvariť si kávu a čaj. Už dnes nezaspím, aj keď sa necítim dostatočne vyspatá. Urobím si svoj ranný rituál a skočím na trh, tak to mám dnes v pláne.

Včerajšok. Hm. Ten sa niesol v pokojnom duchu. Ratolesť má prázdniny a pri raňajkách mi oznámila, že už chápe moje večne prianie, keď sa ma pýtali, čo by som chcela ako darček, moja odpoveď bola vždy rovnaká, povedala som kľud a pokoj. Už tomu rozumie, pretože presne to si ona dnes praje kľud a pokoj. Posledné dni to mali v škole husté a tak sme si na piatok naordinovali sladké ničnerobenie.

 To moje bolo sladké, ale predsa len som vyvinula nejaké aktivity, možno viac ako iné dni. Pár hodín som pracovala a uvedomila som si, že od momentu urobenia si tzv. akčného plánu, ľudia, ktorých som chcela stretnúť, sa mi ozývajú sami. Stačí si len pomyslieť. Nevolal jediný človek, od rozhodnutia, ktorého bude tak trochu aj závisieť ako sa budem mať nasledujúce mesiac, keďže plán B som si vymyslela s niekoľko mesačným meškaním. Uvidíme v pondelok, vtedy mu zavolám. Som pripravená na obe možnosti, mám to už z tohto roku tak trochu nacvičené, ale verím, že ma nesklame. 

Včerajšok sa niesol v znamení veľkého vyvárania. Mala som chuť vyvárať, inými slovami variť trošičku časovo náročnejšie jedlá a tak sa celá kuchyňa niesla vo voňavom opare jedál, pikantných esemesiek od J a plánovania aktivít na budúci týždeň. 

Esemesky. Mám rada dvojzmyselné esemesky. Momentálne sa zabávame na téme pozemské pôžitky. Začali v telefóne pikovou dvojkou a potom som sa rozhodla každý večer poslať jednu kartu s opisom pôžitku. Vo štvrtok som vytiahla guľovú trojku a pridala text piesne v ten večer spomenutej „straight to number one“. Zobral si z toho spojenie straight to a opísal vysokú kartu. Pobavil, ale zároveň ma pribrzdil. Štandardne reagujem na všetky impulzy bez štipky zaváhania alebo prudérnosti, ale včera nie. 

Včera som kráčala večernou Bratislavou v kávou v ruke a uvažovala nad opismi sexuálnych pôžitkov zážitkov. Mám rada ich opisy, keď som s niekým a toho niekoho poznám v posteli, ale písať si o vôni potu, tela, štiav s niekým koho vlastne nepoznám mi prišlo zbytočné. Jeho najvyššia karta bola o vôni.

Rozmýšľala som nad samotným aktom a uvedomila si, že jeden z najkrajších momentov, je moment odozvy orgazmu, keď sa dych vracia do normálu, myseľ ešte nefunguje, telom cítiť dozvuky orgazmu a mierne chvenie, ale celkovo nadychuješ množstvo energie, alebo vydychuješ obrovskú úľavu, podľa toho čo potrebuješ. Napadlo mi, že tento moment by mohlo byť eso, ktoré za určitých okolností je v hre najnižšia, ale zvyčajne najvyššia karta, presne ako tento pocit, podľa toho, či potrebuješ úľavu alebo energiu.

Včera večer som vytiahla zelené eso, prišla vypľutá domov, pozerala komédiu Charlie Barlett, pri ktorej som sa dopracovala do bezvedomia, aby som ráno vstala s chaosom v hlave.

Idem na trh.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára