Deň dvadsiaty deviaty

Myslela som si, že dnes pocítim obrovskú úľavu, konečne som odovzdala, to čo som mala. Úľava neprišla, nebola potrebná, nebol žiadny stres, nič, len obyčajné krátke zamyslenie prečo mi to trvalo tak dlho, prečo som to odkladala, prečo som nebola schopná sa prinútiť to dokončiť. Prečo?

Odpoveď neprišla a ani neviem, či som o ňu stála. Nie je to dôležité. Je to minulosť a žiadne záväzky, okrem tých finančných. Tie tu stále občas rezonujú. 

Dnes mal byť veľký deň. Dnes sa mala jedna strana rozhodnúť a ja nemám žiadne správy. Nechcem volať, hovorím si zlé správy chodia zvyčajne rýchlo a v pošte nič nebolo, tak uvidíme. Chcem veriť, že to dopadne dobre, že nebudú žiadne prekvapenia, že kolesá sa začnú krútiť a ja sa opäť nadýchnem. Ešte viac ako pred mesiacom. 

Volal J, sadla som si do auta a rozmýšľala či mu zavolám a v tom sa ozval. Kecali sme asi hodinu a bolo to strašne fajn. Jeho obľúbené slovo je asi „funky“. Veľa sme sa smiali a asi sa vidíme v nedeľu, a keď nie, tak je to úplne jedno kedy a či vôbec. Čo má prísť príde.

 Potom do toho zavolal sused, aby mi urobil prednášku na tému aká som hrozná. Mračila som sa a neveriacky hľadela do prázdna. Mladý si mýli pojmy a dojmy a skúša na mňa hru najlepšia obrana je útok, a tá na mňa už dávno neplatí. Časy vysvetľovania a snahy o pochopenie mám už úspešne za sebou, aj keď na malú chvíľku som mala snahu mu oponovať. Nechala som to tak, cudziu nespokojnosť mi neprináleží riešiť. Bol to úplne divný telefonát, ktorý mi nič nedal, len opätovné utvrdenie, že toto určite nie a tento človek určite nie, ani v mene vyšších záujmov ako je práca. Jednoduché nie. Tá energia za to nestojí a tú svoju si vziať nenechám.

Volala aj Sharon, príde v sobotu aj s ... a teraz si neviem spomenúť aké meno som jej dala. Je to jedno. Prídu dve matky na výlet do veľkej Bratislavy, aby naučili svoje polovičky postarať sa o svoje ratolesti a svoje ratolesti odvyknúť si od materinského mlieka. Sharon to už zvládla. Matka Sharon kojila viac ako rok. Pri tomto uvedomení sa musím pousmiať. Nikto by to do nej nebol býval povedal. Môžeme ju nominovať za matku roka a zároveň aj osobu, ktorá žiadnu zábavu nepokazí.

Teším sa na ňu rovnako aj na Valerie, už som si spomenula. Podobá sa na herečku z Beverly Hills 90210, podľa nej dostala meno. Val. Valerie. Druhá matka rovesníčka a moja kamarátka z detstva, s ktorou sme vystrihovali obrázky z dovezeného Brava, vymieňali si veci, ja som štrikovala a ona šila. Zlaté časy, bez ohľadu na to aký bol režim. Boli to naše časy, kedy nám bolo veľmi fajn rovnako ako teraz, aspoň mám taký pocit.

V sobotu si urobíme asi spomínací večer, keď sme sa zhulili v kuchyni so srdiečkovými tapetami a všetko nám bolo neuveriteľne smiešne. Možno niečo zoženiem a dáme si repete,  navštívime našu minulosť a uvidíme kam nás zavedie...

Funky time...

Straight to number one... tak to povedal J

Potešil...