Deň dvanásty

Po prvotnom malátnom prebudení som chvíľu rozmýšľala, či to bol sen, alebo skutočnosť. Otočila na druhý bok, prikryla hlavu vankúšom a chcela vedieť ako to skončí. Už to bolo skončené. Aj v živote aj v tom sne. Krátky film. Záber. Klapka. Ideš. Som na stanici a predo mnou sú schody, zdvihnem hlavu a stojím z oči voči bývalému. Má plášť, rovnako ako ja. On svetlý, ja tmavý. Dívame sa na seba a asi obidvaja v ten moment rozmýšľame odkiaľ sa poznáme a pokračujeme ďalej svojou cestou. Keď okolo neho prejdem hore schodmi, otočím sa, chytím ho za rukáv a poviem jeho meno. Cudzo na mňa pozrie a opýta sa, poznáme sa? Ostanem prekvapená, nechápavo zakrútim pre seba hlavou a ticho poviem, vlastne nie.  Pred sebou mám schody a budím sa. Ležím na posteli, pozerám do stropu a som mierne mrzutá. V duchu si nadávam, na čo myslím na debila.

Tá mrzutosť mi ostala celé dopoludnie. Nevedela som sa na nič sústrediť, sústavne som odbiehala a sledovala ten debilný telefón. Svoju nervozitu som zaháňala jedlom. Úplne popletené chute a následná potreba ich prestriedať. Proste celé zle. Vzdala som to a povedala si, že dnes nepracujem, že dnes na všetko kašlem.

Pípla esemeska. Krátke zhrnutie dôležitého stretnutia a informácia, že platba odišla dnes ráno. Nie v stredu ani v piatok, ale dnes. Ťažko sa čaká na peniaze v piatok, keď odišli dnes. 

Stretnutie dopadlo dobre. Volali obe strany, ale rozhodnutie padne v piatok. Nepáčilo sa mi to. Poslala som jemne manipulatívnu esemesku, ktorá sa tvárila ja nič ja muzikant a naznačila moju poradnú voľbu. Netuším čo bude, už to nemám v rukách. Snáď to dopadne podľa mojich predstáv. Ráno som si predsa vytiahla kartu cisára, hviezdy a úspechu, tak sa nechám prekvapiť. Je to jeden z mojich ranných zvykov, okrem kávy, čaju, čítania novín na nete si len tak pre seba vytiahnem karty dňa. Dnes bol čistý zásah.

Poobede sa ma ratolesť opýtala, či nemám Pe-eM-eSko. Pýtam sa prečo. Máš všetky príznaky, povedala. Rozmýšľala som aké sú príznaky okrem nekontrolovateľnej žravosti a divných chutí. Vyguglila menštruačný kalendár a neskôr pozrela typické charakteristiky. Čím viac som čítala, tým som sa cítila lepšie. Dalo by sa povedať, že sa mi uľavilo. Žiadna depresia, cyklenie alebo iná pičovina, ale obyčajné PMS ma postihlo v tieto dni a prejavilo sa asi v tej najúplnejšej podobe. Nezvykne ma sprevádzať, ale teraz som sa mu potešila. Dokonca som našla pochopenie aj na podkožné vyrážky okolo brady. Žiadny vnútorný stres. Normálne krámy na ceste.

Hormóny sú sviňa a keďže momentálne žiadne doplnkové neberiem, moje vlastné sa rozhodli na mne  dokonale vybúriť.

Ide im to, len čo je pravda.

Siedmy lístok: cvičenie áno, písanie áno, práca čiastočne podvečer 3h