Deň štvrtý

Vstala som po štvrtej. Už zase. Som nahnevaná. Nedá sa mi zaspať. Mám výčitky. Nič z toho čo som si sľúbila som vlastne poriadne nesplnila. Zlyhala som už počas prvých štyroch dní. Snažím sa presvedčiť samu seba, že ešte treba spať, že mi to bude chýbať, že si nechcem rozbiť deň. Nejde to. Skúšam to asi hodinu...

V televízii opakujú film zo včera, presne ako včera ráno a presne ako včera ráno som vstala v tom istom momente filmu ako v čase, keď som pri ňom zaspala. Príde mi to divné. Napadne ma, či to neznamená, že si ho mám pozrieť a tak pozerám. Včera Zelenú míľu a dnes  Hru so smrťou. Zvláštne v oboch hrá svoju malú nenápadnú rolu smrť. 

V sobotu sa ma niekto opýtal koho by som chcela stretnúť z osobností a mňa ako prvá napadla Sylvia Plath.  Asi to bol dôsledok čítania jej najznámejších výrokov, ktoré som v ten večer čítala. Snažila som sa tam nájsť niečo pozitívne, niečo čo by sa mi páčilo a pôsobilo by inšpiratívne. Nenašla som. Všetky boli nádherne melancholické a balansovali na hranici so silnou depresiou. Presne to mi napadlo, keď som si ich čítala. Osoba plná rozporov a otázok. Je mi podobná, alebo ja som podobná jej? V zapätí to však popriem. Popriem to sama pred sebou a začnem sa zaoberať tým, čo je vlastne pravda. Kto vlastne som? Som optimisticky naladená osoba, ktorá srší energiou, a ktorá sa tvári, že nič nie je nemožné? Alebo som úplne niekto iný... 

Neviem.

Ja dnes ráno vlastne nič neviem. Len, že som unavená a tak trochu nahnevaná na celý svet. Alebo len sama na seba? Na svoju neschopnosť vytrvať a dostáť si svojho slova pred sebou.

Moja mobilizácia je len chvíľková. Presne ako včera na ihrisku. Kopec zbytočných chýb a zopár skvelých chvíľkových momentov, ktoré prebili všetko ostatné. Neuveriteľný odpal z vody, ktorý vzbudil nadšenie okolia za cenu môjho mokrého outfitu pri teplote 10 stupňov a silnom vetre. Alebo agresívna hra na konci, keď som si povedala, že nemám čo stratiť, hrala som spôsobom buď alebo. Zahrala birdie na 5 párovke a pár na 4 párovke. Presne ako som si to zadefinovala. Nezachránila som sa. Predtým som si zle spočítala body. Na záchranu chýbal jeden. Aj keď som bola v tom, že sa zachránim...

Moja hra odráža môj život. 

Znie to pateticky, ale je to veľmi verný obraz toho, čo sa u mňa deje. 

Až neuveriteľne identický...

Tretí lístok: cvičenie nie, práca nie, písanie s niekoľko hodinovým oneskorením a uvedomenie sa žiadne. Dnes začnem trhať nové lístky s novou jednotkou...