Deň šesťdesiaty druhý

Zapípala esemeska. Na malú sekundu som si pomyslela Pôžitkár, ide sa ospravedlniť a napíše niečo na spôsob Darling sorry lietačky. Chvíľku som uvažovala, či si ju vôbec pozriem. Neodolala som a nebol to on, bol to Taxipán, ktorý mi ďakoval za dohodeného klienta na odvoz do Viedne. Pôžitkár sa neozval a výnimočne som nebola prekvapená, ozval sa včera, keď mi napísal, že dnes poobede to spresní. Nespresnil. 

Našťastie už dokážem fungovať a vykonávať iné činnosti bez neustáleho pozerania na telefón a čakania na správu, zavolá, nezavolá, čo ma samozrejme teší.  Dokonca ani neviem povedať, či ma to mrzí, že sa neozval. Nejako viem, že sa ozve a že sa stretneme a možno preto to neriešim a možno si v duchu hovorím, dnes mi je to jedno, dnes som tak trochu unavená. 

Tréning mi dal zabrať a asi som rada, že som po bujarých večeroch konečne doma. Sama so sebou, so svojimi chaotickými myšlienkami a s množstvom podnetov z posledných dní. Chvíľkami dumám, či o tom písať, ale povedala som o práci nie a tak nepíšem. Len si to všetko potichu ukladám.

Zvažujem, že si odmaľujem oči a večerné rande o desiatej odmietnem. Nie som si istá, či by som bola dobrý spoločník. Som živá ráno, cez deň a vlastne občas aj večer. Vlastne takmer vždy, keď prídem medzi ľudí. Mám to v sebe nejako divne naprogramované. Ako keby som si brala za povinnosť rozsievať dobrú náladu. Možno preto, že ľudia sú pre mňa dôležití. Veľmi dôležití. 

Volala L. Bola zlatá, povedala, že všetko je v piči, že mestské zastupiteľstvá sú kompletne vymenené, a že zákazka ešte nebola podpísaná, že vôbec netuší čo bude, ale mám zvažovať výlet do Thajska. Povedala som, že budem rada, ak nám vyjdú Bruggy. Povedala, to je samozrejmosť, s tým sa už počíta,  že Thajsko je veľmi lacné, že to potrebujeme, a že so mnou počíta. 

Svojim spôsobom ma to potešilo, že niekto si ma vybral na dovolenku, lebo som dobrý spoločník. S L zdieľame vášeň pre knihy a preto vzápätí dodala, budeme nič nerobiť a čítať knihy, stačia nám štyri, ty dve ja dve. Začínam zvažovať, že či už budem tisícku v mínuse alebo nie, je vlastne jedno a možno to naozaj stojí za úvahu také Thajsko v marci, zatiaľ čo Bruggy budú v máji. Uvidíme. Ale také slnko by ma potešilo.

Potom hneď volal J ako Joe. Volali sme spolu dve hodiny. Nemusela som rušiť stretko, bol unavený, šikovne som to využila, zachovala sa veľkoryso a navrhla, aby si oddýchol, aby bol fresh, keď sa uvidíme. Vôbec sa nebránil a napriek únave so mnou strávil hodiny na telefóne. Cez telefón si extrémne dobre rozumieme. Napadlo mi, že je to TOO GOOD TO BE TRUE. A on potvrdil, že zdieľa rovnaký pocit. Povedala som, nie je zvláštne, že sme sa už stretli a vôbec si nevieme obaja vybaviť detaily? Zasmial sa a potichu zamrmlal niečo na spôsob rozpoloženia a ja som len dodala, všetci máme svoje sračky. 

Vôbec nie je pekný. Má modré nepokojné oči, hrozný vkus v obliekaní, neuveriteľne sexi hlas a je neskutočne chytrý. To mi imponuje. Mám pocit, že vždy sa pri ňom niečo naučím.

Je veľmi inšpiratívny a povedala som mu to. Potešil sa. 

Od začatia písania tohto príspevku ubehli tri hodiny a mala som počas neho štyri telefonáty a len jeden ten posledný mi dal kopec energie.

Niečo na ňom bude... ale aj tak by ma zaujímalo, prečo sme sa viackrát nestretli, či to bolo o nesprávnom načasovaní, alebo tam toho bolo viac...

Zajtra idem na obed a teraz spať.