sobota 20. novembra 2010

Deň päťdesiaty druhý


Na stránke už nefunguje vložené video. Rozmýšľam, aké iné tam dám. Hľadám niečo, čo mi je blízke a v hlave sa mi vybaví Chasing Car, ktorá patrí Pôžitkárovi.


Rozmýšľam ďalej a spomeniem si na Fairytale Gone Bad, ktorú som si púšťala po rozchode so Severanom a keď sme sa zoznámili to bola Norah Jones a Turn Me On, i keď vlastne to nebola moja pesnička, bola to jeho pesnička. Mne sa v tom čase páčila Sick And Tired a She Will Be Loved, bola som zo všetkých unavená a obiehal ma nejaký junior, bývalý volejbalista.


Spomeniem si na svojho ex a vybaví sa mi úplná haluz Senza Una Donna, ktorú sme tancovali na terase pod hradom a je mi to smiešne. Poznáme sa už takmer dvadsať rokov a dnes budeme spolu na stužkovej a asi budeme opäť tancovať. Keď sme sa rozišli, púšťala som si v aute Strong Enough a po roku, keď sa chcel vrátiť A ty se ptáš co já. A teraz sa musím už úplne smiať.


Pri Šalenom mi napadne Slunce, bol takým slniečkom, keď som pendlovala hore dole do Prahy a hodiny trávila vo vlaku a po hoteloch.


A pri M? M? Je to vždy Goodbye My Almost Lover. Merlot.


V pozadí si postupne púšťam postupne všetky songy a keď mi bolo na začiatku do plaču, teraz sa mi chce smiať, je to taký smiech cez slzy, nie nad mizerným hudobným vkusom, ale nad mojimi hudobnými barličkami, ktorými som si pripomínala, to čo som si chcela pripomenúť.

Emócie, úplne vydrbané emócie.


A to sa hovorí, že umenie, to je emócia bez túžby, asi počúvam samé braky.


A môj život je tiež jeden taký brak...


Na dnes sa hodí Fix You

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára