Deň štyridsiaty štvrtý

Piatok. Čo sa vlastne dialo v piatok? Okrem sľubovania, že takto to ďalej už nemôže ísť, že sa musím nad sebou zamyslieť a nedopustiť, aby som sa takto rozbila. Nie z pohľadu veľkého množstva alkoholu, toho nebolo veľa, aspoň nie vo štvrtok, ale z totálnej únavy, ktorá v piatok vyvrcholila. Snaha o spánok počas dňa bola zákonom schválnosti neustále prerušovaná telefonátmi, ktoré nebolo možné zastaviť, ale aj obavou, že keď zaspím nebudem schopná pokračovať večer ďalšou naplánovanou akciou. Tak som sa radšej nejako premotala a nič poriadne neurobila. Večer som skončila na avizovanej akcii a domov som sa vrátila až ráno a teraz ma zachvátili prudké zamyslenia sa nad sebou.

November je ťažký mesiac, rovnako ako december. Mám pocit, že práve v tieto mesiace zvyčajne viac pijem. Nie že by som bola alkoholik, ale mať náročné akcie v priemere trikrát do týždňa je trošku príliš. Opomenúc skutočnosť, že včera som to trošku dosť prepískla. Zabudla som na zlaté pravidlo pri pití a to dopĺňať inú formu tekutín, ako len tú s alkoholom. Má to katastrofické následky. Neutíchajúcu bolesť hlavy, na ktorú nezabrali ani tri tabletky, ani prechádzka vonku, ani slepačí vývar, proste nič. Cítim sa pod psa a v duchu si opätovne sľubujem, že už ani kvapku, pričom viem, že vo štvrtok padne rituálne prvá fľaška beaujolais. 

Alkohol v kombinácii s nespavosťou mi veľmi nesvedčí, ale nemôžem si pomôcť patrí k novembru rovnako ako k decembru.

Nabudúce viacej minerálky.

Dnes som rozbitá.