Deň päťdesiaty šiesty

Svadba. Ak si spomeniem na včerajší večer, vybaví sa mi svadba a Vianoce. Bola som na módnej prehliadke a ochutnávke vín. Samotná prehliadka asi nie je dôležitá, oveľa dôležitejšie sú priestory, v ktorých bola, a ktoré vyvolali vo mne emocionálnu búrku a svojim spôsobom ma prinútili pozerať sa na predvádzané modely trochu iným okom, takým tým menej skeptickým a ironickým. 

Prehliadka sa konala v Casamii, je to moje obľúbený obchodík a vždy keď som tam, predstavujem si ako si týmto nábytkom zariaďujem svoj budúci malý víkendový domček s veľkou záhradou. Vždy tam prichádzam do pokušenia, či predsa len svoje biele steny v byte nepremaľujem farebne, presne tak ako som to mala kedysi v inom byte a industriálny vzhľad bytu nezmením na niečo oveľa besnejšie a hlavne farebnejšie. Chvíľku si tam snívam, aby som sa potom aspoň trošku vybúrila na doplnkoch a oteplila čisté línie svojho obydlia a v duchu si hovorím, jedného dňa...

Čaro tohto obchodíku nespočíva len v samotných produktoch, ktoré ponúka, ale predovšetkým v priestore, v ktorom je umiestnený. Bývalé sklady a vysoké stropy umožňujú vyniknúť každej vecičke, ktorá je tam umiestnená. Nemôžem samozrejme opomenúť fantastickú dekoratérsku prácu, ktorá je tou povestnou čerešničkou na torte. V tých priestoroch sa každý musí cítiť skvelo. Dá sa tam dýchať a krásne sa tam zabúda.

Sedeli sme ta s Georgiou, popíjali sekt, okiepali okolie, presne tak isto ako to robili všetci ostatní a nechali sa unášať vianočnou atmosférou, ktorá na nás z každého rohu dýchala, Predvádzali sa spoločenské šaty a pri niektorých som naozaj ochkala. Nahlas sme zvažovali, ktoré by boli vhodné na druhú svadbu. 

Možno to bolo spôsobené skutočnosťou, že Georgia tú druhú svadbu bude mať v máji a všetky reči s ňou sa točia okolo svadby a tak nakaziť sa týmto zmýšľaním bolo vcelku jednoduché. Ako som tam tak sedela v blesku reflektorov s veľkým vianočným stromčekom v pozadí, začali sa moje myšlienky túlať kade tade a zrazu aj dlho odmietaná myšlienka sa zdala byť prijateľnejšia. Pri každom vhodnom modeli som si predstavila konkrétne miesto, konkrétnu akciu, konkrétnych hostí, len potencionálny ženích ostal bez tváre. Vlastne nie, keď to píšem, automaticky sa mi vybaví Šalený, nie z titulu, že by sme boli kompatibilní mentálne, ale fyzicky. Vyzerali by sme spolu jednoducho dobre. Fyzicky sa k sebe hodíme.

Defilé tvorili samotné svadobné šaty s nádychom Španielska a niektoré boli fakt pekné. Georgia povedala, že by som ich mohla ešte mať, že ešte nie som stará. Zdesene som sa na ňu pozrela, aby som  vzápätí vrátila pohľad k mólu a na malú chvíľku sa zasnívala, ale fakt len na malú. 

Bolo to pekné, bolo to krásne, bola som napadnutá duchom Vianoc a čo viac aj duchom svadby.

(táto pieseň išla pri svadobných šatách, doják ako vystrihnutý z červenej knižnice, svadba, pesnička, Vianoce a nevybúrené hormóny...)