Včerajšku dominovala kauza Charlota vs M a začína to byť trošičku únavné. Ešte v nedeľu prišiel za mnou M, aby sa nenápadne popýtal čo a ako so Charlotou, aby mi v pondelok volala Charlota, že čo a ako s M. Začínam sa cítiť ako náhrada za doktora Plzáka a nie som si istá, že sa mi to páči.
Charlotu som zavolala na obed. Mala som čas a sama pre seba som si povedala, že tuto kauzu si dnes uzavriem. Dostalo sa mi prednášky o tom, že existuje aj iný pohľad na vec a že jediná osoba, ktorá je vinná je M. Priznám sa, že som začala lapať po dychu, mierne sa mi rozširovali v pravidelných intervaloch zreničky a v hlave som mala iba jednu otázku, kde sa v Charlote berie toľko jedu. Jed je správne slovo a keď si predstavím niekoho za termínom „jedovitá ženská“ predstavím si práve ju. Čím dlhšie som počúvala, tým mi bolo jasnejšie, že uvedomenie sa okolo druhej strany nechodilo, a že úradovala nejaká tretia osoba a ja na svoj zámer ponúknuť je zaujímavé stretnutie s ľuďmi, ktorí by jej mohli pomôcť, radšej zabudnem.
Myslím, že v určitom momente som ju aj prestala počúvať a v hlave som viedla svoj vnútorný monológ o tom, čo sa jej musí stať, aby sa spamätala. Jediný pozitívny moment bolo vyjadrenie k Blonde, že ona nie je ta vinná, že sa správa zdržanlivo a že na ňu vyletela pred týždňom neopodstatnene, ale aj tak je to Blonde, ktorá má potrebu strhávať na seba pozornosť všetkých mužov, lebo si tým niečo kompenzuje. Tvárila som sa, že ten záver tam nebol a povedala len, mala by si sa jej ospravedlniť. Pripustila to, ale nie som si istá, že to urobí.
Ten obed bol divný. Rozišli sme sa, aby sme sa asi o tridsať minút opätovne stretli v Panta Rhei, kde som ju našla pred policami s názvom materstvo a prišlo mi to jej ľúto. Nepýtala som sa čo tam robila, aj tak by len povedala, že hľadala niečo pre sestru a sama by vedela, že to nie je pravda a možno sa mýlim a bola by to pravda, je to jedno. Sadli sme si na kávu a mala som pocit, že sedím s iným človekom. Už tam neprskal jed na všetky strany, kričalo z nej zúfalstvo a smútok. Bolo mi jej ľúto.
Cítila som sa vypľuto a chvíľu som rozmýšľala, či zavolám M. Namiesto toho som zavolala Blonde a viedli sme nekonečnú debatu o mužoch a ženách, na konci ktorej sme neprišli na nič zásadné, na nič nové. Len som stihla počas nej prísť domov, uvariť a zjesť večeru, citovať články z HB a uvedomiť si, že toto bol s Blonde asi náš najdlhší telefonát, kde sme samé pred sebou poodhalili viac ako za tri roky, čo sa poznáme.
Zvláštny deň. Zvláštna únava na mňa doľahla. Napadla mi Zdena. Napadol mi jej spôsob ochrany nad touto formou únavy a pristihla som sa pri myšlienke, že dištancovanie je tiež cesta, že snaha niekomu vždy pomôcť vie byť pekne únavná a poodhalí vecí, ktoré mali byť radšej zakryté.
Napadlo mi, že by som sa viac mala sústrediť na seba, že aj keď najvyššie úrovne potrieb mám nastavené dobre, chýba mi základný kameň, ktorý robí moju pyramídu nestabilnou a ak nechcem, aby sa mi úplne rozpadla, musím sa venovať svojmu zarábaniu peňazí.
Ten problém tu je a spôsobuje moju chronickú nespavosť.
Včera ma prepadol aj duch Vianoc a možno nerozumne som kúpila prvé drobnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára