Deň štyridsiaty

Ráno bolo zle. Spala som málo. Reálne som zaspala o štvrtej ráno, na STV bežal taliansky film. Prehadzovala som sa zo strany na stranu a moja hlava sa nedala vypnúť. Musím niečo urobiť predtým než podám žalobu. Zo všetkých strán počujem, že spravodlivosť je slepá, že súd vyhrá ten, ktorý viac zaplatí. Zdá sa mi to absurdné a vyvoláva to vo mne obavy. Nemôžem prehrať. Spravodlivosť nesmie byť slepá. Musím zavolať ex a on musí niečo urobiť. Musí sa zachovať ako chlap, aspoň raz v živote. Ešte chvíľu rozmýšľam čo by povedal M a potom zaspávam, zatiaľ čo iní vstávajú...

Cez deň sa nič zásadne nedialo. Telefonát z Bruselu s desať minútovým meškaním nepriniesol nič nové, len precvičenie angličtiny a krátku dilemu, či je lepšie ponuka s malým platom, ktorý nepokryje moje fixné náklady, alebo žiadna ponuka. Potom nasledoval obed s kamarátom, ktorého som navliekla do nejakého kšeftu a nasledoval výlet do Auparku za účelom nákupu programu na filmový festival, ktorý už beží, a ktorý som výnimočne ešte nestihla navštíviť. 

Za to som prešla okolo kozmetického salónu, kde ponúkajú dvojitú mladosť a ani neviem prečo zotrvala som tam. Dvojhodinová starostlivosť mi urobila neuveriteľne dobre. Neznášam polihovanie u kozmetičky, neobležím tam, ale dnes som s tým nemala najmenší problém. Užívala som si to plnými dúškami, bez veľkých očakávaní v malé zázraky. Pôsobilo to veľmi osviežujúco, rozjasňujúco a miestami to vyvolávalo pocit, že som nový človek. Ten príliv energie sa dal krájať. Kiež by som si to mohla dopriať častejšie. 

Po príchode domov a krátkej kontrole mailov som sa automaticky pustila do cvičenia. Zo štyridsiatich dni som necvičila päť dní. Stále sa mi však nepodarilo cvičiť dvadsaťjeden dní po sebe. Naposledy som to pokašlala štvrtého a tak zase začínam svoju novú dvadsať jednotku. Pozitívne je, že moja kondícia sa zlepšuje a počet opakovaní sa zvyšuje. Je to len tridsať minút, ale ešte stále to nie je zvyk, taký ten automatický ako keď si ráno čistím zuby.

Zapla som televízor, špeciálne jednotku. Tešila  sa na nový seriál Nesmrteľní. Langmajer bol očarujúci. Je neuveriteľne dobrý herec.  Ešte mám stále v živej pamäti jeho Hamleta a dnes bol z neho Arbenin z Maškarády. Podzámsku nemusím, ale dnes hrala dobre, hrala sama za seba, takže hrať vlastne nemusela. Som zvedavá na ďalší pondelok a ďalšiu klasiku.

Asi dostávam chuť na ruskú klasiku. Kedysi som si ju chcela čítať v origináli, ale nejako som to nedotiahla do konca, možno je ten správny čas na oprašovanie zabudnutého, alebo sa len potrebujem osviežiť komplikovanými osobami, ideálne s mániodepresívnymi sklonmi alebo inými prejavmi ambivalentnosti. 

Cítim sa pri nich bezpečne.

Musím sa zbaviť prebdených nocí, možno ušetrím za dvojitú mladosť...