Deň tridsiaty štvrtý

Ráno začalo obligátnym cvičením, ktoré ešte stále nie je rutina, ale akokoľvek to znie zvláštne, tie farebné lístky na stene pomáhajú a sú dobrým pripomínačom rannej aktivity. Sú schopné vyvolať pocit hanby zo zlyhania pri takomto primitívnom úkone, ktorý zaberie len pätnásť minút. A naopak večer sa na ne pred zaspávaním dobre pozerá, keď viem, že je tam nalepený ďalší v poradí. Také milé farebné barličky.

Dopoludnia som sa zaoberala výmenou pneumatík. Vzhľadom na to, že som si zimných pneumatík minulú zimu veľa neužila, nakoľko som mala auto trikrát v servise, celkom som sa tešila, že aspoň niečo netreba kupovať nové, použijem tie staré dvojročné a bude ma to stáť len zaplatenie výmeny. Volala som do servisu, aby som sa dozvedela, že môj servis kde sú uskladnené, je v likvidácií, že chcú odo mňa lístoček o uskladnení, ktorý samozrejme nemám, lebo v papieroch ako som to tu už viackrát spomenula som bordelár. Hlboký nádych, výdych a prišiel nápad pozrieť sa do papierov od účtovníka, kde sa našiel doklad o zaplatení uskladnenia. Hlboký nádych, výdych a našla sa faktúra o ich zaplatení, pri ktorej som si uvedomila, že som si zaplatila disky, ktoré som na nich nikdy nemala. Nerozumiem ako mi tento malý detail mohol ujsť. Asi je najväčší čas vstúpiť si do svedomia.

Cez obed som mala dohodnuté polopracovné stretnutie. Asi hodinu som stála pred skriňami, obliekala, vyzliekala, aby som na konci skonštatovala, že takto to už ďalej nejde a moja skriňa potrebuje radikálne vyčistenie, krátke, obtiahnuté a iné neforemné odevy bez milosti von. Absolútne nechápem na čo to tam mám. Asi čakám na návrat nohavíc s vysokým pasom, ktoré by zakryli mafinku a krátke tričká by mali opäť svoje opodstatnenie. Lebo zatiaľ to naozaj zvláštne prevísa ponad kraj nohavíc a vytvára to dojem mierne stiahnutej hrušky. Proste niečo negustiózne, niečo čo ma rozladilo a mierne znechutilo na celý deň.

Stretnutie dopadlo nad očakávanie fajn a aj ďalšie aktivity z môjho LIST TO DO išli podľa plánu. Stále mi však niečo chýbalo. Nejaký kúsok inšpirácie, ktorý by podporil nový projekt v mojej hlave. Dostala som chuť na knihy. Na nejaké nové myšlienky, ktoré by mi doplnili nový rozmer. Prešla som tri kníhkupectvá a stále to nebolo ono. Zvyčajne mi vždy niečo samovoľne padne do oka a potom sa z toho vytešujem, ale teraz nič. Naveľa som zakopla o oranžovú knihu Tvúrčí psaní pro každého. Na prvé prelistovanie žiadne terno a na druhé ma zaujali cvičenia, ktoré obsahovala. Povedala som si, fajn, aspoň sa naučím ako dávať pointu do denných zápiskov.

Potom som dostala chuť na nejaký životopis, na niekoho inšpiratívneho. Neviem, či to bolo slabým výberom, alebo som sa nechala nalákať na veľmi ľahko čítajúci text, pri ktorom netreba veľa rozmýšľať a kúpila som Larry King moje pozoruhodná cesta. 

Stále to však nebolo ono. Asi som chcela nejaký handbook s myšlienkami, s niečím čo budem môcť použiť, od čoho sa odpichnem, a tak poslednou štáciou bol eurobooks. Tu som vždy na niečo narazila, ale nie teraz. Keď už som bola úplne zúfalá a sklamaná, aby som aspoň niečo kúpila, vybrala som si knihu z oblasti, v ktorej pracujem. Sú tam veci, ktoré poznám, ale aspoň si oprášim slovnú zásobu a možno predsa len sa niečo nové naučím. Mám okrem iného, veľkú potrebu sa opäť učiť. Ešte pred rokom by som si kládla otázku, či to má nejaký zmysel, keď už teraz sa stávam pre niektorých neznesiteľnou, pretože chytrosť sa dnes veľmi nenosí, nosia sa vzťahy a fúkanie do zadku. 

Pri platení som si pripomenula včerajší film The Social Network a namiesto Marka, som si spomenula na starého harcovníka meno  Jack Welch. Opýtala sa, či predsa len niečo o ňom nemajú a kúpila aktualizovanú knihu Jack straight from the gut. Malá tlstá kniha do kabelky, vhodná na precvičenie angličtiny, asi toto ma napadlo.

Úplne bez nálady som dorazila do Shtoor Home Made Cafe. Mám to tam rada. Má to príjemnú atmosféru, pohodlné kreslá, fajnovú hudbu a božský cheesecake. Predtým, než som sa rozhodla zajesť svoju nespokojnosť koláčom, chcela som sa zbaviť vlčieho hladu niečím zdravým. Vybrala som kura s kuskusom. Ak niečo fakt neznášam, je kura ohrievané v mikrovlnke, ktoré chytí taký zvláštny zápach a chuť, respektíve nechuť. Zjedla som to, len preto, že som bola hladná a moja nespokojnosť len narastala. Snažila som sa ju zahnať dezertom, ktorý bol stále rovnako božský, ale jeho účinky uspokojenia môjho tela sa minuli. 

A tak som tam len tak sedela, obzerala si ľudí v kaviarni, občas načarbala pár poznámok a rozmýšľala čo vlastne chcem. 

Chcem vymyslieť niečo, aby som sa zbavila hypotéky.

Chcem si strihnúť ešte jedno baby do štyridsiatky.

Chcem mať opäť happy family.

Viem, že nie za každú cenu, ale chcem to...

Teraz ležím na posteli obklopená poslednými úlovkami a rozmýšľam, s ktorou začnem. Mám v sebe nepokoj, som unavená a vôbec necítim uspokojenie z mojich dnešných nákupov. 

Ani tých fyzických, ani tých mentálnych...

Nepokoj...

Dúfam, že je to len tričkami.