Napadne mi pani Bovaryová. Bovarizmus.
V pondelok vždy, keď som doma, najnovšie pozerám Jednotku. Dnes to bola pani B, jej zasnenosť, unudenosť, život v ilúzií, v sne, neustále očakávania a vzápätí sklamania, chvíľkové rozkoše a s ním súvisiace posúvanie hraníc, len preto, aby tá chvíľková rozkoš zamieňaná s únikom z reality prišla.
Neviem, či to spracovanie bolo dobré, viem len, že som sa tam chvíľkami spoznávala. Že som uvažovala, kde mám posunutú tú svoju hranicu. Tie posledné dni nehovorili o veľkom pretrhnutí a racionálnom zmýšľaní, ale boli o mojom unikaní a vykrádaní cudzích životov, lebo s tým svojim neviem pohnúť teraz.
November, december na nové zákazky je tragédia, ale účty platiť treba a tak namiesto toho, aby som aspoň niečo robila, som chvíľkovo rezignovala. I keď dnes som sa na malú chvíľu prinútila pracovať trvalo to presne 4 hodiny, presne tak ako som predpovedala minulý týždeň. Len štyri hodiny, ktoré som odkladala 4 dni.
Rozmýšľala som, či by tu bol niekto, kto by mi mohol, ak by došlo k najhoršiemu presne ako u hlavnej hrdinky. Chcela by so veriť, že by to bol M, ale keď som videla reakciu iného hrdinu, položila som si otázku, a čo keď to bude takto. Čo keď by mi povedal veľmi rád, ale teraz nie je dobrý čas a jednoducho by ma odbil, čo by som robila?
Musím niečo vymyslieť, musím mať stretnutia každý deň, to ma aspoň prinúti vyjsť z postele, dva dni som z nej nevyšla, naveľa som si akurát tak umyla chrup.
To pyžamo nevonia dobre, rovnako ako ja.
Dobrovoľne posúvam hranicu a rozmýšľam kde končí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára