Môj žalúdok sa chveje nervozitou. Nie som schopná nič normálne robiť.
Len tak čakám, kedy tento deň skončí a príde piatok. Po pri tom sa
nekontrolovateľne upokojujem jedlom. Rozmýšľam ako ráno zapnem nohavice.
Z toho množstva čokolády a koláčov mám akurát tvrdé nafúknuté brucho.
Záleží mi na tom. Záleží mi na tom dostať sa ďalej. Dostať svojim
spôsobom druhú šancu v odvetví, v ktorom som zlyhala. Vyhýbala som sa
mu roky, ale teraz, teraz to jednoducho chcem dať a obstáť. Nie je čas
utekať. Je čas na otvorenú konfrontáciu.
Neviem sa rozpamätať kedy som mala takýto stav a či vôbec. Zvyčajne
mám malé chvenie v žalúdku pred stretnutím, ktoré prvým slovom opadne
a potom je pohoda, ale dnes? Dnes sa nespoznávam.
Totálna ničotnosť spojená s úzkosťou. Potrebujem sa uvoľniť.
myslim ze je to normalna reakcia, pretoze ti na tom zalezi, ak by to nebola pravda tak to mas v pazi. .... a stale ma bavi citat tvoje pismena, krasny den krasna vesper
OdpovedaťOdstrániťsice sa ti trochu cudujem s tym citanim, ale co uz :) tesim
OdpovedaťOdstrániť