Tento zápis robim, len preto, aby bol urobený, aby som aspoň niečo
z mojich predsavzatí začala poriadne napĺňať. Mala by som sa zamyslieť nad
dnešným dňom a nič podnetné mi
zatiaľ nenapadne. Pripadám si vyflusnuto po všetkých tých predchádzajúcich
udalostiach. Na jednej strane áno som rada, že si môžem urobiť tú svoju
povestnú fajku a vyfarbiť políčko na zeleno, na strane druhej, treba
urobiť oveľa viac a nejako mi došla para.
Celý víkend rozmýšľam nad tým ako ďalej ako sa nakopnúť
a zmobilizovať. Hluché miesta vypĺňam varením a pečením, len aby som
videla konkrétny hmatateľný výsledok a získala dobrý pocit, že aspoň niečo
ide, že aspoň v niečom sa mi darí. Následne zistím, že sa mi darí až
príliš a svoju tvorbu pomaličky pchám do seba. Včera to bola famózna
mrkvová torta. Keď som si bola odkrojiť tretíkrát v priebehu krátkej doby,
cítila sa úplne prežrato a stále nemala dosť, uvedomila som si, že toto
nie je cesta. Rozkrájala som zbytok torty, úhladne zabalila a zahrala sa
na donášku. Dostala pochvalné esemesky a dumala čo ďalej.
Žiadny pocit uspokojenia sa nekonal.
Dnes to nebolo o nič lepšie, rutinné raňajky, obed, večera
a prázdno. Stále som len rozmýšľala, čo všetko by som mala a nerobila
nič, až podvečer, až podvečer som sa nakopla a pustila sa do vecí, ktoré
som odkladala. Ďalšie dve krabice upratané.
Napadlo mi, že do konca januára ostáva len jedenásť dní. Rozmýšľam ako to
stihnem. Stihnem uzavrieť minulosť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára