Tento

Tento zápis robim, len preto, aby bol urobený, aby som aspoň niečo z mojich predsavzatí začala poriadne napĺňať. Mala by som sa zamyslieť nad dnešným dňom  a nič podnetné mi zatiaľ nenapadne. Pripadám si vyflusnuto po všetkých tých predchádzajúcich udalostiach. Na jednej strane áno som rada, že si môžem urobiť tú svoju povestnú fajku a vyfarbiť políčko na zeleno, na strane druhej, treba urobiť oveľa viac a nejako mi došla para.

Celý víkend rozmýšľam nad tým ako ďalej ako sa nakopnúť a zmobilizovať. Hluché miesta vypĺňam varením a pečením, len aby som videla konkrétny hmatateľný výsledok a získala dobrý pocit, že aspoň niečo ide, že aspoň v niečom sa mi darí. Následne zistím, že sa mi darí až príliš a svoju tvorbu pomaličky pchám do seba. Včera to bola famózna mrkvová torta. Keď som si bola odkrojiť tretíkrát v priebehu krátkej doby, cítila sa úplne prežrato a stále nemala dosť, uvedomila som si, že toto nie je cesta. Rozkrájala som zbytok torty, úhladne zabalila a zahrala sa na donášku. Dostala pochvalné esemesky a dumala čo ďalej.

Žiadny pocit uspokojenia sa nekonal.

Dnes to nebolo o nič lepšie, rutinné raňajky, obed, večera a prázdno. Stále som len rozmýšľala, čo všetko by som mala a nerobila nič, až podvečer, až podvečer som sa nakopla a pustila sa do vecí, ktoré som odkladala. Ďalšie dve krabice upratané.

Napadlo mi, že do konca januára ostáva len jedenásť dní. Rozmýšľam ako to stihnem. Stihnem uzavrieť minulosť...