Streda

Včerajší deň  bol o nekonečných pubertálnych rozhovoroch s Janou, osobou staršou odo mňa, ktorej emócie lietajú ako nepravidelná sínusoida s veľkým rozptylom. Celý deň sa riešilo, ako kto čo myslel, čo tým chcel povedať, kedy je popoludnie, prečo nechodí, kde do čerta je a tak ďalej. Miestami som krútila hlavou a hovorila si, na staré kolená nám tu niekto osprostieva, kde je nejaký zdravý rozum, prečo vôbec toto detinské chovanie z pieskoviska, na čo sú dobré tieto nekonečné analýzy a tanečky, normálne si predsa zavolám, stretnem a neriešim, dohodnem si pravidlá, veď sme predsa dospelí a nenechám sa oberať o energiu malichernosťami typu – ako to myslel.

Nahliadla som sama sebe do minulosti, vybavila som si zopár podobných scén a sama pre seba som si zavrtela hlavou, tak toto nie. Nechcem byť otrokom vlastnej neschopnosti akceptovať skutočnosť, že niekto iný uvažuje inak ako ja. Overilo sa mi jednoduché pravidlo. Chlap, čo má záujem koná, ten čo nemá nekoná a ten čo nevie, čo chce, toho nechcem ja. Funguje. Absolútne funguje. Najhoršia je posledná možnosť a s ním súvisiaca masochistická tortúra žien neustále obhajovať jeho činy, ktoré sú vlastne nečiny, hľadať pozitívne dôvody a klamať samu seba, že veci sú lepšie ako v skutočnosti sú, lebo ich tak chceme vidieť, lebo chceme byť klamané, alebo len veriť na šťastné konce. Veľa ráz som to robila rovnako, fakt viem o čom hovorím.

V každom prípade, na konci dňa bolo poďakovanie. Jana si zašukala a mne napadlo, že toto fakt nechcem. Nechcem prežívať celú túto emočnú masochistickú tortúru, aj keď sme sa zhodli, že je skvelé, že sme ešte schopné užiť si každú emóciu, že neostala u nás absolútna zatrpknutosť.

Podvečer som si prečítala maily a na malú chvíľu sa mi zastavil dych. Spôsobil to nesprávny názov predmetu v správe. Dostala som informáciu, že niekto prijal ponuku a tak sa so mnou nepočíta, v predmete zostal názov spoločnosti, o ktorú mi momentálne ide. Správa sa viazala na inú. Bolo to zvláštne. Pocítila som strach spôsobený svojou nepozornosťou. Mala by som sa viac uvoľniť a rozšíriť možnosti. Zatiaľ ide všetko ako potrebujem, akokeby sa uvoľnila nejaká energia. Nechcela som o tom písať, lebo som sa bála, že by som to zakríkla. Bála som sa na to myslieť, ale na druhej strane si teraz hovorím, buď odvážna a ver svojim myšlienkam, neboj sa ich. Tak sa nebojím, zajtra mám ďalšie stretnutie, tento týždeň tretie. Druhá strana povedala, že som šarmantná a energická a Jana povedala, konečne sa to niekomu páči. A ja? Ja som sa usmiala, potešila a pripomenula si, že dôležitý bude výsledok. Uvidíme zajtra, teraz sa treba uvoľniť.

Beh alebo sex?