Premáha

Premáha ma únava, ale sľúbila som si napísať každý deň pár riadkov. Svoju dovolenú toleranciu nepísania si nechávam na neskôr. Na začiatku je dôležité vydržať 21 dní. 21 dní je potrebných na vytvorenie návyku. Kdesi som to čítala a funguje to.

Rozmýšľam, čo spomeniem, čo bolo dôležité pre tento deň. Práca? Poslaných pár mailov a dohodnuté nejaké stretnutia. Tie tri vety v každom maili som písala na viac ráz a neuveriteľne dôsledne som volila každé slovo. Každý potencionálny negatívny zvrat som zamieňala za pozitívny. Ani neviem prečo som to tak robila, viem len, že po prečítaní vety som mala potrebu vymeniť slová začínajúce predponou ne-. Vsugerovala som si, že pozitívnymi slovami si privolám pozitívne výsledky, aj keď som si sama sebe miestami pripadala nátlaková, paradoxne som dostala pozitívny výsledok a zo 4 emailov mám 2 konkrétne termíny a ďalšie dva sa upresňujú. S týmto som bola spokojná. Excelovská tabuľka sa zaplnila zelenou.

Ostatné aktivity išli podľa ranného plánu. Pomáha to. Ranný plán s konkrétnymi aktivitami mi nedovolí upadať na duchu a točiť sa v špirále minulosti, tak ako a to deje v mojom okolí.

Je to zvláštne koľko veľa ľudí si kladie otázky nejakého ďalšieho bytia a celkového zmyslu vlastného života. Pred týždňom to bola Sharon a dnes je to Nat.

Ja sa touto otázkou odmietam zaoberať. Riešim veci zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac a dlhšie časové obdobie som si zakázala. Volá sa to poučenie z minulosti alebo len poznanie bielych stien, ktoré neboli zdrojom inšpirácie, len takým plátnom premietajúcim retrospektívu obľúbeného filmu každého z nás s podtitulom keby bolo keby...

Dnes som toho bola svedkom. Našťastie nie u seba...