En passant

En passant, branie mimochodom, ťah v šachu, o ktorom som sa práve dočítala, a ktorý som vyfasovala dnes v nejakej online hre. Celkom ma to chytilo. Hranie šachu. Hrám ho už 48 hodín a naučila som sa ho v piatok. V prestávkach súložím, jem a hlavne 48 hodín nemyslím. Nemyslím, na to čo bude, na to čo bolo, na to čo je. Je to trošku monotónne, ale plní to účel. Také myšlienkové niveau stable.

V piatok na mňa doľahla kríza. Ani neviem ako by som to popísala. Nemala som chuť na nič, len tak sa vytratiť, preplávať dňami a hlavne nemyslieť. Odmietla som zopár pozvaní, aby som jedno prijala.

S pánom Možno sa stretávame od začiatku roku pomerne intenzívne. Respektíve by som sa mala opraviť, s pánom Možno spávame spolu od začiatku roku pomerne intenzívne. Posteľ je to čo nás spája, možno ešte zopár iných drobností, ale posteľ je tá podstatná. Pri všetkom ostatnom ma väčšinou vytáča do stavu nepríčetnosti, ktorý považujem za intenzívny trening mojej trpezlivosti.

Sme extrémne odlišní, ale na druhej strane, je mi s ním teraz dobre. Občas sa mi zdá úžasný, občas sa mi zdá neskutočne pekný a občas ho nemôžem ani cítiť. Akokeby som stretávala niekoľko osôb naraz, ktoré sa menia počas pár minút, hodín, dní.  Alebo len moje nálady sú také premenlivé? Neviem, nie je to podstatné.

Pýtala som sa ho, čo by chcel. Povedal, byť dobrým milencom. Povedala som len, dávaj si pozor čo si praješ, mohlo by sa ti to splniť a rozmýšľala nad tým, prečo má niekto takúto ambíciu. Prišlo mi to divné a v duchu som si myslela, ty už ním si. A to je fakt. Nepamätám si nikoho, s výnimkou jednej osoby, s kým by bolo v posteli tak strašne dobré, tak dobré, že sa to ani opísať nedá. Ten človek dokáže čítať v hlavej, alebo má naštudovanú literatúru, ako doviesť ženskú k extáze. Presne toto mi občas napadne. Pritom viem, že nespával s veľa ženami, možno na prstoch jednej ruky. K počtom sme sa predsa len nedostali, ale rozmýšľam nad tým. Ako typická Vesper, rozmýšľam úplne nad všetkým, miesto toho, aby som si len užívala. Toto sa asi tak ľahko nezmení, aj keď sa o tom snažím.

Rozmýšľam nad tým ako je možné, že sme tak extrémne zohratí v posteli a inak sme úplne odlišní. Prechádzam si v hlave rôzne varianty z minulosti a nenachádzam žiadny záchytný vysvetľujúci bod. Len s jednou osobou bola dokonalá mentálna a fyzická synchrónia. U ostatných prevládala tá mentálna. Vzhliadala som k nim ako k malým polobohom, ale sex som si s nimi užila len občas. Nebolo to pre mňa dôležité. Dôležité bolo, to čo prišlo potom, alebo bolo predtým. Nekončiace debaty o nesmrteľnosti chrústa. Zvláštne.

Potom tu bola kategória určená len na sex a zábavu, ale s tou ma to zvyčajne bavilo veľmi krátko.

A teraz? Teraz je to tiež kategória sex a zábava, avšak občas sa v posteli pristihnem, či by to mohlo byť inak. Našťastie sa z postele musí aj vstať a vtedy pochopím, že nemohlo, že by som sa necítila komfortne, že sa cítim s ním dobre, keď mi je zle. Vtedy som viac tolerantná, alebo len menej náročná. Možno len obyčajne lačná po intímnom objatí, ktoré mi tak chutí, a ktoré ma tak upokojuje. Svojím spôsobom je to sebecké. Jediné, čo ma ospravedledlňuje, sú vyložené karty na stole, alebo len dobre vysvetlené pravidla nášho vlastného šachu, kde len tak, en passant, mi napadlo po týchto 48 hodinách, či by to mohlo byť inak.

Ten ťah je ojedinelý, rovnako ako táto pravdepodobnosť.