Príprava

Príprava je dokonaná. Aspoň zatiaľ. Ešte si prečítam 14 strán poznámok a skúsim zodpovedať otázky, ktoré som už tak veľa ráz zodpovedala. Je to zvláštne, cítim sa ako na skúške a zajtra je môj veľký deň. Naskytá sa možnosť vrátiť sa do civilizovaného prostredia. Niekde kde sú peniaze a snáď aj nejaké zbytky morálky.

Na zemi sa válajú  moje poznámky, vedľa sú pohodené čerstvo vyčistené topánky. Pre istotu štyri páry, ak náhodou by som ráno chcela niečo nacvičovať. Na posteli je rozložené vhodne zvolené oblečenie, ktorého výber mi zabral hodinu. Prešľapovala som pred zrkadlom a identifikovala niečo veľmi konzervatívne, paradoxne presne také, aké neznášam. Hľadať niečo konzervatívne v tomto počasí je fakt výzva, obvzlášť, keď idem použiť verejnú dopravu. Autom by to bol asi risk. Rozmýšľam ako to robia ostatní, čo nepoužijú auto a z kufru nemajú prezliekáreň. Netuším.

Tri nezávislé hlasy povedali, prezuť topánky a mne napadlo, kde asi. Nakoniec som urobila kompromis. Žiadna košeľa sa nekoná, ale saku som sa vyhnúť nemohla a tie topánky si beriem tiež, aj keď opätok sa nekoná.  Celkom ma pobavila skutočnosť, že som zvolila outfit, ktorý mi priniesol pozitívny výsledok aj šesť rokov dozadu. Počkať, vlastne sedem.  To je celkom vtipné, tie veci sú ako nové a sú mi rovnako dobré. Toto poznanie ma tiež potešilo. Potešila ma vlastná nadčasovosť šatníka.  

Prišlo mi to ako metaforické znamenie, šaty čakajúce na svoj opätovný návrat, rovnako ako aj ja. Na malú chvíľu som sa vrátila späť a úplne zodpovedne musím prehlásiť, že až tak zle mi nebolo. Ten pocit sa mi páčil.

Z preriedeného šatníka ostalo len to najlepšie, značky, na ktorých sa oplatí stavať.

Snáď aj zo mňa...