Po dlhej dobe som cez týždeň pripravila večeru, aj tá bola polotovarom. Ide to so mnou trochu dole kopcom, ak hovorím o domácnosti. Inak je prudká pohoda spôsobená nedostatkom času stráveným v práci. Už to začína byť monotematické a celé moje okolie je v očakávaní, kedy čo vytasím a ja stále nič. Stále je to len o práci a behaní.
V behaní som mala pauzu a dnes ráno som mala čo robiť. Ak budem veľmi presná, už si viem predstaviť ten pocit hovoriaci o vracaní z behu. Dnes ráno som bola nevídané šťastná, že som zaspala a nestihla som ani kávu ani čaj, absolútne nič a vďaka tomu som nemusela zažiť ten pocit. Keby so mohla, vraciam celé ráno. Tréner ma úplne vyšťavil. Po prvýkrát sme mali tzv. výbehy, či ako tomu nadáva. Svojim spôsobom to bol šprint ako vyšitý, niekoľko ráz opakovaný po sebe v jednom intervale. Jedna cesta šprint a naspäť ľahký poklus, pri ktorom som ťahala jednu nohu za druhou a mala pocit, že vypľujem dušu. Nevedela som, či ho mám preklínať, alebo sa tešiť z usmerňovania. Robila som oboje. Chvíľu som sa tešila a chvíľu preklínala trénera. Viac som sa, ale tešila a úplne najviac ma fascinovalo, keď bežal popri mne a koučoval. Natiahni tu nohu, vyššie kolena, vydrž, dáš to a podobne. Nie že by som mala rada, keď ma niekto buzeruje, ale mám rada, keď ma niekto posúva ďalej a on to robil a robil to dobre, aj keď v tejto chvíli neviem, či zajtra vstanem. Jediné, čo viem, že pôjdem opäť behať.
Robí mi to jednoducho dobre.
V práci je to o tabuľkách, reportoch a nevedomosti. V piatok je meeting v Prahe, kde možno padne odpoveď, čo bude ďalej. Napriek neistote ma to tam stále veľmi baví a cítim sa ako ryba vo vode. Ako sama sebe zvyknem hovoriť, so zatváraním spoločnosti ešte skúsenosť nemám, tak uvidím, čo prinesie blízka budúcnosť.
Pípla esemeska. Píše M. Má novú motorku a pýta sa kam ideme v sobotu. Odpovedám na výlet. Extrémne veľa chlapov v mojom okolí si zadovážilo motorku. Príde mi to úsmevné, ale nejako to neriešim, bavím sa ako ju mnohí majú na tajňáša pred manželkou alebo priateľkou. Bavím sa na tom ako sa veľkí chlapi menia na malých chlapcov a tie krátkodobé premeny sa mi vlastne páčia.
Ani neviem, čo spomenúť ďalej.
Je mi dobre.
Aspoň dnes a možno aj zajtra, lebo včera už bolo tiež.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára