31

Čas sa neúprosne kráti, už mám len 31 dní a dnes som nebola behať. Normálne ma zachvátili výčitky svedomia. Môj plán bol prerušený dlhým telefonátom so Zdenou, ktorý som nemala to srdce prerušiť. Zdena sa momentálne objavuje viac v Trende ako v golfovom časopise a je z toho mierne frustrovaná. Nová práca dáva poriadne zabrať a chvíle šťastia sa zamieňajú s chvíľami zúfalstva. Presne viem kedy je zle. V telefóne je počuť len hm, hm, hm a nič viac. Pre mňa je to signál, že mám kecať voloviny, kým chytí druhý dych a rozkecá sa o práci a ja následne dodám verbálnu podporu.  Každú z nás to občas prepadne a každá z nás už vie čo presne robiť, a tak aj ja som robila a svoje záujmy som odsunula. 

Na druhej strane, vnútorne som sa až tak nebránila. Nohy sú mierne opuchnuté a ťažké z tepla a stehenný sval cítim z každej strany. Chcelo by to masáž. Zajtra sa dorazím na ďalšom tréningu a potom, potom snáď aj tá masáž, ale to potom príde až po piatkovom meetingu...

V každom prípade, dnes sa mi podarilo prísť domov o tretej. Neviem či to bolo teplom, alebo pocitom, že konečne sa mám na koho spoľahnúť, ale odišla som a nič neriešila. Doma ľahla na terasu a len tak ležala a robila nič. Následne som sa premohla, vybehla na trh, navštívila každý stánok, ovoňala každú papriku alebo melón a užívala si zatváranie trhu. S priblblým úsmevom dokúpila čo bolo treba, aj to čo nebolo a rezko vykročila domov, naplniť sľub, ktorý som dala mladej, navariť večeru. Prvý pokus nevyšiel, telefonovala som, nechala prepáliť olej a hodený cesnak sa v ňom len tichúčko uškvaril. Celé zle. S telefónom na uchu som to vyliala a pustila sa do reparátu, pričom som zistila, čo všetko mi v domácnosti chýba. Naveľa z toho boli chutné cestoviny so šalátom, ktorých prúser je, že sú veľmi dobré a ja mám problém si povedať kedy dosť. A to je problém celého môjho varenia. Varím dobre a mám problém povedať si dosť a možno aj preto som začala variť menej.

Tá debilná váha vôbec neklesá, práve naopak stúpla o dve kilá. Chlapi na tréningu povedali, že to je normál, a že v druhom mesiaci sa to otočí. Je druhý mesiac a nič, len pocit nafúknutých svalov. Začína mi to liezť na nervy, ale chcem zotrvať a veriť, že sa to zmení. Veľký povedal, že za pol roka išiel s váhou dole o sedem kíl. To by bolo viac ako super, len asi k tomu potrebujem ešte štyri a pol mesiaca.

Hm, zdá sa mi to nekonečné, zdá sa mi to večné...