14

V piatok som mala potrebu nebyť doma. Mala som potrebu splynúť s davom. Mala som potrebu prehrabávať sa v handrách a niečo malé si kúpiť. Nie za každú cenu, ale mať ten pocit dobrého výhodného nákupu, ktorý by ma potešil. Išla som do obchodného centra.

 Kedysi by som si bez mihnutia oka kúpila nové sako, pridala by som k nemu nohavice, sveter a tričko, obávam sa, že by som priložila aj bundu na jeseň a asi aj nejaké investičné šaty. Odchádzala s plnými taškami handier v hodnote štyridsať percent mojej súčasnej výplaty. Nič také sa však nekonalo. Povedala som si nesmieš, nemáš. Vyskúšala a usúdila, že pokiaľ nedám tie staré kilá dole a nezahojím účty, nič drahšie mi nebude hroziť. Skončila som pri nohaviciach za dvadsaťpäť éčiek, dvoch šatkách po desať a ponožkách po päť a mala rovnakú radosť. Možno aj väčšiu, lebo fakt vyzerali skvele, a keď k ním hodím sako z Mary, alebo z Bossa bude to viac ako dobré. Ešte to doplním kvalitnou kabelkou a bodli by topánky. Hm. Kabelky mám, ale topánky dochádzajú a je to jedna z mála vecí, kde mám problém robiť kompromisy, pretože ma z väčšiny bolia nohy a tie ostatné sú kapánek drahšie. Chcelo by to jedny koňakovej farby, alebo šedé. Tie staré sú už nenositeľné.

Hm, topánky...

Neodolala som investičným šatám, ktoré som mala vyhliadnuté už nejaký ten mesiac, ale keďže boli z novej kolekcie o zľavách nemohla byť reč. Trikrát som obrátila kreditku, na ktorej ráno pribudla mesačná splátka dlhu, kým som sa rozhodla zainvestovať do investičných šiat. V pondelok mám predsa stretnutie ohľadne možného nového projektu a v utorok interview. Navyše v septembri je vždy skvelá párty z predchádzajúcej práce, v ktorej už päť rokov nie som a kam ma stále, ako jedného z mála, pozývajú. Jedny šaty, na tri akcie v priebehu jedného mesiaca nie je zlá investícia, obzvlášť, keď mi môže priniesť ďalšie príležitosti. Po svojom rozsiahlom vnútornom monológu som išla do nich.  Zdali sa mi také symbolické. Zdena ich má v modrom, Sharon v čiernom a ja v šedom. Investičné šaty, ktoré menia príležitosti. Im dvom zmenili, možno zmenia aj mne.

V rámci výhodných nákupov som včera neodolala ani ponuke 1+1 a nakúpila chardonnay a potom už len dlho očakávanú knihu. Mali ju a bola takou peknou bodkou za mojou piatkovou potrebou si niečo malé kúpiť.

Vyložila som nákup. Investičné šaty schovala pred mladou, inak by som sa nevyhla dohováraniu, otvorila fľašu, zobrala knihu a pustila sa do nej. Hojdala na hojdačke a hltala každú stránku, chvíľkami len tak zastala a pozerala na západ slnka. Myšlienkami blúdila v minulosti a opakovane sa vracala k písmenkám. Pôsobili ako balzam. Balzam na dušu. 

Cítila som ako trinástka, ktorá číta príbehy veľkých lások z minulosti a chvíľkami sníva o tej svojej budúcej. Občas sa mi vybavil Pôžitkár. Našu rozsiahlu mailovú a skypovú komunikáciu som mala kedysi uloženú v samostatnom súbore a zvykla som sa k nej vracať a čítať len tak pre potešenie. A včera som čítala maily niekoho iného a v mnohých vetách som sa videla. 

Siedma vlna, tá kniha sa volá Siedma vlna písaná uveriteľným neopakovateľným štýlom, ktorý núti zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo nám chýba alebo nechýba, ktorý nás svojim spôsobom vracia do obdobia snívania, do obdobia ideálov a nádejí, do obdobia kedy sme verili vo veľké lásky. 

Z nejakých neznámych dôvodov, stále v ňu verím a chcem veriť. 

A možno, preto radšej volím obdobia dobrovoľnej samoty, ktorú sem tam prekrížim nejakým údržbárom ako mať vzťah pre vzťah. Obdobie samoty a hľadania prvýkrát trvalo štyri roky a druhýkrát to vyzerá rovnako dlho, ak nie dlhšie...

Zvláštne paralely v tom mojom živote...

Hm

Ráno som bola behať. Myslela na to, že už len dva týždne. Myslela na obdobie samoty, na to ako si vypĺňam čas, na to, že je všetko ok, na to, že človek nemôže byť úplne nikdy šťastný, ale či bude alebo nebude, vždy závisí od neho samého, myslela som na to, že mi včera kamarát povedal, že moje oči krásne žiaria... 

Idem von set fire to the rain...