Dnes je deň D. Preventívne som vstala o tretej a rozmýšľala na čo všetko som zabudla. Je to celkom dlhý zoznam, ktorý som následne šmahom ruky vymazala z hlavy. Nemám rada divadlá, keď sa hráme na imidž a fakty sa prifarbujú, alebo sa zabudnú spomenúť. Také niečo bude dnes, pretože treba predsa ťahať za jeden povraz, nezáleží na tom, že niektorí majú za ušami a zotrvávať v tejto hre je len otázka času, ktorý sa neúprosne kráti a fakty nepustia.
Niekto včera povedal, potrebujeme znížiť ďalšie „fixy“, a niekto ďalší dodal, rozpustíme manažment a ja som doplnila, prosím, stihnime to do konca augusta, budeme to mať za dva plus dva. Chvíľu sa každý tváril, že aký veľký žart, ale potom bolo vidieť premýšľanie, či z čisto egoistického prístupu by to nebolo najlepšie riešenie.
Na prípravnom meetingu sme sa hrali s číslami. Na začiatku bola snaha čísla vylepšovať, ale potom sme sa zhodli na jednom, nie je čas. Treba naliať čistého vína a v závere sme výsledky akčného plánu zreálňovali. Dostali sme sa na číslo 666 a smiali, lebo to jednoducho nevymyslíš.
Bol to taký smutný smiech.
Pokračovanie večer...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára