28

Včera som videla v priamom prenose hodenie človeka cez palubu. Niekoľko krát som počítala do desať a chcela som vstať a odísť. Rozmýšľala som, čo je najlepšie. Kde je tá hranica, kedy sa máme tváriť, že ideme jedným smerom, avšak v prípade problému vás niekto nemilosrdne hodí cez palubu. V prípade problému sa hovorí v druhej osobe jednotného čísla, v prípade úspechov sa zásadne používa prvá osoba množného čísla. Je to typický slovník pre určitú skupinu jedincov. Žiaľ zo skúsenosti musím povedať pre väčšinu.

Včera som prvýkrát zažila pocit, aké je to sedieť na druhej strane. Na strane, keď v očiach iných vyzeráte ako banda idiotov prezentujúcich červené more, majúcich riešenie, ktoré nie je vhodné povedať, lebo vyššia bere. Druhá strana pozostáva z nových majiteľov, pridružených konzultantov a arogantných analytikov, ktorí majú recept na všetko. Vždy som patrila do tej druhej skupiny, ale včera som bola súčasťou tímu, ktorého potápa vyššia karta. Presné tá, ktorá veľkú časť vecí spôsobila svojimi nekonzistentnými rozhodnutiami, planými sľubmi zabalenými v značkovom papieri, ktorý pomáhal vytvoriť dojem kompetencie. Chcelo sa mi grcať. 

V rámci svojho krátkeho príspevku som si dovolila povedať, že čísla, ktoré sa reportujú podľa nejakého korporátneho štandardu sú zbytočné, nakoľko nezobrazujú skutočnosť. Vyššia karta mala tendenciu krútiť hlavou, pokračovala som teda bez slov a vytiahla grafy. Na grafoch, pokiaľ sú dobre zvolené, je úžasné, že nepotrebujú slová a každý je okamžite v obraze. Ďalej som pokračovala len stručným opisom, nad ktorými ukazovateľmi sa má zmysel zamýšľať. Vyššia karta zaútočila a vytiahla nejaký ukazovateľ, ktorým sa nikdy v tejto firme nezaoberali a ja som bez slov preklikla na druhý graf. Myslím, že som ho nasrala.

Prezentovali sa čísla, čísla, čísla a druhá strana ponúkla riešenie, s ktorým sme prišli pred tromi mesiacmi, a ktoré bolo potopené a ten, ktorý ho potopil sa začal navážať, prečo sme tak nepostupovali. Neverili sme vlastným ušiam. Myslím, že som nebola sama. Urobila som len malé zakašlanie a dúfala, že šéf sa začne brániť. Robil to veľmi konzervatívne, takmer nerobil. Niekto z druhej strany vstal a išiel si odbehnúť, nasledovala som ho a priala si prestávku. 

Bola. Vytiahla som ho na bok a sucho povedala, hej bol si hodený cez palubu, nie je čas vytiahnuť karty na stôl? Usmieval sa, prikývol a otvoril debatu, ktorá prebiehala za zavretými dverami. Prišlo mi to ako keby čakal na tieto moje slová do bitky. V zásade veľmi často mám pocit,  že si ma vybral, aby mal spojenca a pocit, že na tvrdé rozhodnutia nie je sám.  V skutočnosti vlastne neviem, či nejaké tvrdé rozhodnutia urobil, väčšinou ostalo pri slovách, ktoré neboli dotiahnuté do konca. Možno sa mýlim, ale je to môj pocit. V rozhodnutiach je veľmi opatrní a áno, žiada sa mi povedať ako väčšina chlapov.

Cestou naspäť sa žhavili telefóny a vyššia karta sa snažila hodiť svoju zodpovednosť na niekoho ďalšieho. Prišlo mi to strašne smiešne. Tak typické a malé...

S neférovým prístupom mám problém. Neviem sa udržať a často bezhlavo idem proti múru. Moja nečakaná otvorenosť je zamieňaná za arogantnosť. Ľudia nie sú zvyknutí na otvorenosť, a keď príde, sú šokovaní. S vekom už viem, že občas treba počkať na správny čas, ale ako viem, kedy je správny čas? Ako viem, či včera nebolo správne vstať a nahlas povedať, hej vážení, ryba smrdí od hlavy. 

Napadlo mi, že v minulosti by som urobila nejakú tú scénku a vsadila všetko na jednu kartu a samej seba som sa pýtala, prečo nie dnes? Čo sa vlastne zmenilo? Na nič neprichádzam, ale niekde v pozadí mi znie veta, že existujú minimálne dve pravdy a tiež tam vidím pokojného Merlota, ktorý vždy všetko rieši s chladnou hlavou.

Vlastne včera som na neho myslela celý čas. Pripomínal mi ho nový majiteľ. Všímala som si ako kladie otázky, na čo reaguje, aký má tón hlasu, ako sa usmieva. Rozmýšľala som s kým si píše, či tiež si kráti čas s nejakou Vesper, tak ako to robí Merlot. Boli si veľmi podobní správaním, rozmýšľaním, ľahkosťou a diplomaciou. Mal charizmu a bol chytrý. Mám rada chytrých ľudí s odvahou dokončovať začaté veci. Sú pre mňa večným zdrojom inšpirácie a inšpirácia je dôležitá. 

Rozmýšľala som tam, akí chlapi sa mi vlastne páčia. Odpoveďou bolo chytrí. Na vzťah potrebujem chytrého chlapa. Chytrosť je pre mňa veľmi sexi, a keď tam nie je, pristihujem sa pri tom a teraz fakt neviem ako to opísať... Jednoducho, ak tam nie je splnený tento predpoklad, nejaký článok chýba a ja sa necítim komfortne. Tak to je.

Za celé štyri roky som stretla až jedného, ktorého by som mohla zaradiť do tejto kategórie. Celkom smutná bilancia.

Včera som tiež reálne zauvažovala nad ponukou, ktorú mám. Jediné, čo mi bráni v rozhodnutí je moje presvedčenie, že bojovník neodchádza z boja bez bitky. Otázka je, za akú cenu sa dá ta bitka vyhrať...

Idem behať, len 28 dní.