19

Myšlienky mám po víkende nejaké rozhárané a mám chuť upratovať. Upratovať myšlienky, telefónne čísla, papiere, vlastne všetko. Nemám pocit nejakej vnútornej rozpoltenosti, práve naopak vo veľa veciach mám jasno, len sa mi zdá, že niektoré veci jednoducho musím urobiť, aby som upokojila moju myseľ, v ktorej sa nekoordinovane mení kaleidoskop obrázkov zo života a niečo tomu chýba. Mám v hlave divný guláš, ktorého chuť sa mení v čase. Vždy, keď sa rozhodnem písať, zatvorím oči a prvú myšlienku, ktorá mi napadne, sa snažím rozviesť. Tá prvá sa mi zdá pre daný moment najdôležitejšia. Dnes ich mám niekoľko, ktoré na prvý pohľad navzájom nesúvisia. A sama som zvedavá, čo uvidím na ten druhý.

Večer som bola behať. Dohoda bola behať hodinu pätnásť v aeróbnom pásme, ktoré som nedodržala. Sama som si hovorila, možno neskôr po prvých dvadsiatich minútach, na konci však nič z toho nebolo. Išla som klasickú desať kilometrovú trasu na Železnej. Mala som rovnaké pocity ako naposledy. Tie prvé kilometre sú bolestivé, to oťaženie rúk a nôh je neznesiteľné, ale po piatich kilometroch sa to prelomí a beží sa oveľa ľahšie, dokonca čas druhých piatich kilometrov bol o osem minút lepší ako u tých prvých. Už začínam rozumieť tým vysmiatym bežcom cestou späť, krok sa prirodzene naťahuje a svojím spôsobom sa beží aj trošičku mierne z kopca. Tie nohy idú vlastne samé a tá ľahkosť je neprehliadnuteľná. Vždy som si hovorila, že takto nejako si predstavujem svoj beh ľahký s dlhým krokom v stabilnom tempe a rozžiarenou tvárou. Presne tak ako som to videla u tých, ktorí sa vracali. 

Včera som to zažila. Pocitovo určite. Tešila som sa na každú značku s označenými kilometrami, a keď som sa prehupla do poslednej tretiny a išlo to ľahšie a ľahšie začala som rozmýšľať nad tým, či môžem behať, keď som tehotná. Vybavila som si Charlotu zo Sexu v meste a predstavovala som si behanie s bruchom. Úplne divné a silné asociácie, ktoré mi neschádzajú z mysle ani teraz. Tehotná nie som, ale nejaké divné pudy ma obháňajú stále. 

Prišla som domov, dala dlhú sprchu a s mokrými vlasmi vybehla von. Stretla Andreja a ten sa pustil do ťažkého filozofovania, na čo má vlastne firmu. Bavili sme sa o práci a postupne prešli k otázkam zmyslu nášho bytia tu. Obaja máme v tom jasno, vieme čo chceme, vieme, že musíme niečo preto urobiť, vieme, že to nie je ľahké a neviem prečo, často mám pocit, že keď sme spolu kladieme si otázku, či to môžeme urobiť s tým druhým. A vždy, keď ma tá otázka prepadne, tresknem nejakú akože vtipnú hlášku. Včera to bolo niečo ako, to je, ale škoda, ty chceš dve deti, ja už len jedno, mohli sme to roztočiť. Druhá strana sa akože zasmeje na nepodarenom vtipe a doplní, že dvojičky by to vyriešili, jeden pôrod dve deti a čaká na moju reakciu. A ja, ja vždy uhnem pohľadom a začnem úplne inú tému. Kecám dve na tri a on na konci vždy povie, neboj moja to bude dobre. Volá ma moja a mne sa to páči. Avšak páčilo by sa mi to viac z úst niekoho iného. Len neviem koho.

V sobotu som bola s M. Ani neviem napísať ako vlastne bolo. Bolo fajn, lebo som chcela, aby bolo fajn. Vymyslela som program, naplánovala najmenšie detaily, ale ráno keď som vstala, dospela som k názoru, že toto vlastne nechcem. Nechcem zabíjať svoj čas s M pokiaľ bude ako lekvár a keďže som už dosť stará tak viem, že ako náhle sa dá do vety podmienky, niečo nemdobré. M bude ako lekvár, lebo ním je. Nie stále, ale z môjho pohľadu často. M je nespokojný, nespokojný sám so sebou, so svojimi rozhodnutiami a mňa nejako nebaví ho zachraňovať. S M vie byť sranda a zábava, avšak niečo tomu chýba. Intimita. Také niečo mi prešlo hlavou, keď som sa na neho ráno pozerala a vlastne celé dopoludnie, keď sa o mňa pozorne staral. Medzi nami nie je intimita, medzi nami je len sex a to je strašne málo. 

Cestou domov som rozmýšľala nad intimitou, nad tým ako ju popísať, ako ju definovať, ako je zriedkavá, ako sa prejavuje a ako je dôležitá. Napadlo mi, že sa prejavuje asi očami, rozhovorom bez slov, dotykmi, pocitom. Pocitom. Pocitom dôvery.

 Z auta som poslala esemesku M, na konci ktorej bolo niečo ako pokojne vymaž moje číslo a predtým zopár múdrostí z mojej pomätenej hlavy. Dlho sme sa rozprávali a mala som pocit, že sa dostávam do role, v ktorej nechcem byť. Do role záchranárky. Poďakoval mi a možno pocítil aj úľavu za slová, na ktoré nemal odvahu. 

Intimita. Intimitu mám s Andrejom, ale s ním nemám sex. S M mám sex, ale nie intimitu. S Merlotom mám sex aj intimitu, ale je tam ale a ja som dosť stará na to, aby som vedela, že podmienky do vzťahu nepatria. Vymazala som jeho číslo a možno vtedy skrsol môj nápad upratať tých čísiel podstatne viac, upratať nie len čísla, ale aj resty z minulosti.

Mám chuť upratovať a od šiestej to vlastne robím. Periem prádlo, mažem čísla a mám chuť si urobiť deň pre seba. Kúpiť knižku, ktorá dnes vyjde, čítať v kaviarni a piť dobrú kávu. Rozmýšľam, že nepôjdem do kancelárie, že to dokáže ísť aj bezo mňa, že nemám chuť otvárať počítač a jednoduché správy budem posielať z mobilu, že pôjdem večer do kina a medzitým niekoho navštívim. Celkom fajná predstava. Hm.

Svieti telefón a napadne mi, že všetko bude úplne inak. V hlave sa mi začínajú vynárať papiere, ktoré musím dnes podpísať. Okamžite začnem rozmýšľať nad tým, kto by mi ich mohol priniesť. Nechce sa mi a mám chuť na kávu.

Idem jednu urobiť.

Intimita, sex, beh a tehotenské brucho...