štvrtok 13. januára 2011

Deň stopiaty



Ani neviem ako začať. Písať o mojom rozpačitom ráne, kedy som pociťovala mimoriadnu nervozitu a počula tlkot vlastného srdca. Opakovane predychávala a rozmýšľala, prečo zrazu tá nervozita, keď vo svojej podstate, nie som nervózny človek a štandardne som veľmi vyrovnaný, stresu odolný jedinec, ktorý navyše v tejto chvíli má aj plán B. Neviem, ale ráno bolo presne také. Nepochopiteľne nervózne. Ako pred veľkou skúškou. Možno mojou osobnou...

Stretnutie bolo o druhej. Čakali na mňa štyria páni. Dvaja hrali asi dobrých a dvaja zlých. Dvaja sa usmievali a dvaja boli za suchárov. Bavila som sa na tom, presne do momentu, keď som ostala s jedným sama a zadal mi prípadovú štúdiu. Nechal na stole päť A3, na každej bolo 420 číselných údajov s minimálnymi viditeľnými odchýlkami, mala som dvadsať minút na prípravu, na vybranie jedného KPI ukazovateľa a vysvetlenie, prečo trend vývoja nie je dobrý a navrhnúť opatrenia, viesť tridsať minútovú poradu so štyrmi pánmi, na konci ktorej bude akčný plán. 

Oblial ma studený pot, nie z titulu, že by som nerobila v minulosti niečo podobné, ale z dôvodu, že som nepoznala benchmark a nikdy som nepracovala v rovnakej oblasti, takže som vedela, že ma čaká čistá bohapustá improvizácia. Druhá úloha riešila konkrétne opatrenie vyplývajúce zo zákona, ktorý je v platnosti od 1.1.2011. Príprava dvadsať minúť, výstup tridsať minútová porada a tiež som s tým nikdy nepracovala.

Po prvotnom šoku som si spomenula na moju obľúbenú vetu „dávaj si pozor, čo si praješ, mohlo by sa ti to splniť“, priala som si výzvu, tak som ju dostala. 

Myslím, že som sa aj pri príprave spotila, ale vstupom pánov do miestnosti, všetko zrazu opadlo a išla som. Išla som snáď rovnako dobre ako za starých korporátnych časov a čo bolo dôležité, cítila som sa v tom veľmi dobre. Cítila som sa ako človek, ktorý sa vrátil späť a tento typ adrenalínu mu trošku chýbal.  Veľmi cenná skúsenosť, po ktorej som si povedala, nech to dopadne akokoľvek, za toto mi to stálo, a keď som odchádzala, mala som pocit zvláštneho vzrušenia a inšpirácie.

Prvú vec, ktorú som urobila po príchode domov, bolo vytiahnutie tarotovej karty s jednoduchou otázkou, čo mi to stretnutie malo priniesť. Vytiahla som Cisárovnú. Viem, že to znie smiešne a sama som zvedavá, či sa naplní. Hovorí o nových nadriadených, spolupracovníkov, alebo novej pracovnej dráhe...

Neviem, čo k tomu viac napísať. Možno len uvidíme.

Večer som strávila na oslave a bola som zaplavená množstvom telefonátov.

Bol to zvláštny deň, plný návratov do minulosti a možnej budúcnosti a jediné čo mi teraz napadne je Exuperyho citát, „pripravovať budúcnosť znamená vytvárať prítomnosť“.

A keďže viem ako má vyzerať moja budúcnosť (jeden chlap na doživotie, jedno bejby do štyridsiatky, malá záhradka a strašná pohoda ako teraz :D), musím intenzívne pracovať na prítomnosti, rátať so všetkými možnosťami a mať záložné plány.

Šup do práce Vesperka!

3 komentáre:

  1. Jaaaj vesperka.. normalne ze ma skoro polozila z toho co si napisala. Co si ty vystudovala vlastne ak smiem vyzvedat :)

    Ja mam tiez plany fasacke.. Tak do dvoch rokov musim zmenit supito presto firmu nech sa naucim nieco nove. A do tridsiatky chcem vlastny biznis alebo aspon nejaku fasacku poziciu.. :) a bejby jedno.. ked bude s kym :)

    Taaakze tak...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. b.
    uf,no to nebolo lahke zadanie,necudujem sa,ze si sa opotila:-)zvladla si to a ako pises,je dolezity pocit,ktory si mala a je to dobra skusenost,nech uz to dopadne akokolvek.som kdesi pocula,ze karty neklamu,tak nech cisarovna predvedie,co vie!drzim palce na vysledok i dalsie plany:-)

    OdpovedaťOdstrániť