Deň stodruhý

Vždy keď sa vraciam k nejakým udalostiam z predchádzajúceho dňa, na malú chvíľu zavriem oči a píšem o prvej veci, ktorá mi napadne, aj keď v priebehu dňa sa občas sama pre seba pozastavím pri niečom úplne inom a sľúbim si, že toto musím spomenúť, že k tomuto sa musím vrátiť. 

Ak zavriem oči teraz, napadne mi Pepino. Pepina som stretla podvečer v malej krčme na Duláku. Poznám ho pár týždňov. Písali sme si, fascinoval ma jeho prehľad o starých filmoch a hudbe, jeho sedliacky rozum, jeho neuveriteľná otvorenosť, jeho pravdovravnosť hraničiaca s detskou naivitou. Fascinovala ma skutočnosť, že sa na nič nehrá, že je sám za seba, že nemá potrebu si nič dokazovať, že sa neporovnáva s nikým, že je spokojný sám so sebou a že vie byť tak obyčajne ľudsky spokojný a šťastný. Fascinovala ma aj skutočnosť ako dobre podľa fotky vyzerá.

Má o deväť rokov viac ako ja, je vysoký, bývalý športovec, hrdo hlásiaci sa k svojmu veku. Vyzerá skvelo, vyzerá ako chlap v najlepšom veku, má neuveriteľné mäkké črty tváre, nádherný úsmev, pri ktorom sa smejú oči a vyžaruje niečo veľmi pozitívne. Jednoducho strašne veľký sympaťák, ktorý bude takto pôsobiť aj o desať, dvadsať rokov. Jediné, čo prezrádza trošku viac jeho vek, sú jeho ruky. 

Vždy si obzerám ruky. Včera to boli najskôr tie jeho a vzápätí tie svoje. Vôbec si ich nenatieram a asi je už najvyšší čas, preletelo mi hlavou a pokračovala som v aktívnom obzeraní nepodstatných fyzických detailoch.

Bolo to zvláštne stretnutie, sedela som s človekom, ktorý vyhľadáva drobné pracovné príležitosti, aby za hodinu možno dve zarobil dvadsať eur. Dozvedela som sa, že darovanie plazmy v Rakúsku stojí asi dvadsať. Rovnaká alebo podobná suma je za zúčastnenie sa rôznych prieskumov reklamných agentúr, kde náhodní respondenti reagujú na reklamu Poštovej alebo inej banky, že jeden zo spôsobov ako šetriť je čítanie novín v kaviarni, alebo v krčme. Dve malé pivá stoja tuším euro šesťdesiat či osemdesiat a prečítané noviny tri eurá, ktoré vlastne šetrí. 

Hovoril o týchto a iných veciach s takou nádhernou ľahkosťou, že mi dochádzali miestami slová. Len tak som sedela a počúvala a bolo mi strašne dobre. Svojim spôsobom som mu asi aj závidela. Závidela som mu slobodu. Oslobodzujúcu slobodu, ktorá mu umožňuje robiť nezávislé rozhodnutia a možno tá nezávislosť z neho robí sebavedomého jedinca, ktorý sa na nič nehrá. Alebo je to úplne opačne, jeho zdravé sebavedomie, mu dovoľuje tešiť sa z maličkostí a byť spokojný s tým čo život prináša. B bude asi správne.

Pepino. Inšpirujúci Pepino. 

Asi ho budem stretávať, aspoň občas. Cucnem si pozitívnej energie a budem si odnášať  krátkodobé záväzky, že netreba tak míňať, že sa to dá aj inak, že šetrenie ma zbaví dlhov rýchlejšie a je cestou k slobode. K mojej finančnej slobode. Prinútil ma nad sebou sa zamyslieť, aj keď to znie ako klišé, aj keď som veľa vecí vo svojom živote už upravila, aj keď viem, že z niektorých vecí neupustím, aj keď sa cítim a správam slobodne. 

Pepino. Sebavedomý Pepino. 

Mám z neho veľmi dobrý pocit, aj keď v niektorých veciach sme si úplne vzdialení, ale tá podstata, ten základ videnia sveta, je úplne rovnaký.

Pepino. Šťastne spokojný Pepino.

Hm, nádherný človek.

Včera sa mi ozval aj sused. Skvelý protipól Pepina. Rozprávali sme asi päť minút a moje ja kričalo, dosť, rýchlo konči, nebuď slušná, pošli ho do péčka, nepúšťaj sa s ním do žiadnych analýz, nevysvetľuj, nerieš. Sused. Zakomplexovaný sused, ktorý sa neustále rieši a rieši môj vzťah k nemu a chce pochopiť prečo ho nechcem. Sused, ktorý nerieši, či zarobí za dve hodiny dvadsať eur a jediné čo ponúka na trh, sú peniaze ako mnohí iní, ktorí si myslia, že peniaze sú cesta k zdravému sebavedomiu.

Mám rada peniaze, nikdy som sa tým netajila, sú prostriedkom k mojej nezávislosti posunutej v inej úrovni ako je napríklad tá Pepinova, ale nie k zdravému sebavedomiu, to sa dá získať asi len výchovou. Vždy na to myslím, keď stretnem niekoho ako je sused a vždy v duchu ďakujem svojej matke. 

Hm. Zdravé krehké sebavedomie, ktorého je na svete, tak žalostne málo, a ktoré je potrebné k tomu, aby človek ostal sám sebou...

Zdravé sebavedomie, ktoré Pepinovi dovolí ma poslať do péčka, keď mu môj návrh nebude vyhovovať, ale sused zmení celý svoj plán, len aby vyhovel môjmu návrhu...

Mám rada, keď sú ľudia sami za seba.

Rozmýšľam aké DVD mu donesiem nabudúce, včera to bol Faktotum, Pepino má načítaného Bukowského, rovnako ako ja, skvelo sa s ním rozoberajú knihy...