Deň stoprvý

Ležím v posteli, chcem spať, biologické potreby sú silnejšie. Sama so sebou sa dohadujem, že vydržím, nechcem sa prebudiť, nechcem ísť dole, chcem dosnívať niečo, čo si v tejto chvíli už ani nepamätám. Vonku je tma, hmla a mám strach, že je príliš skoro. Urobím osem drobných šuchtavých krokov k schodom, prejdem pätnásť schodov a opäť asi osem malých krokov, kým pocítim úľavu a precitnem. Pozriem na hodiny a zrazu je všetko v poriadku. Je niečo málo po siedmej, nebolo to žiadne nočné prebudenie, to len hmla a zachmúrené počasie spôsobilo vidinu noci, alebo príliš skorého rána. Rutinne si začnem robiť kávu a čaj, ohrievam si palacinku zo včera a v hlave mi doznievajú dva momenty soboty, film Single Man a Zdena.

Obrazy z filmu sa mi stále vracajú do hlavy, vždy keď zavriem oči vidím Colina Firtha a jeho zvláštne pokojnú tvár. Mám ho rada, vždy som ho mala rada a považujem ho za jedného z mála hercov, ktorí vedia hrať očami, ktorí vedia hrať bez slov, ktorí dokážu dokonale precítiť každú jednu emóciu, kde pri emóciách slovám dochádza dych. Presne takýto bol aj včera. Je jednoducho skvelý, v mojich očiach je skvelý. 

Neviem, čo by som napísala o filme, asi by som mohla napísať, že Tom Ford má estetické cítenie, že sa nádherne pohral s farbami, ktoré umocňovali vnútorný monológ, že tam bolo kopec flashov pripomínajúcich reklamu na parfume, alebo dobré handry, že tváre hercov prešli kastingom modelingovej agentúry, a že po vzhliadnutí filmu mi napadla haluzná myšlienka, že už viem kam sa podeli všetci pekní chlapi, nezvládli toľkí záujem žien a aby neboli potlačené prirodzené potreby lovcov, začali loviť na inom brehu, než na tom ženskom.

Znie to divne, ale presne na toto som myslela počas filmu, okrem prežívania pocitov hlavného hrdinu. Mám to nepriamo podložené aj vlastnou skúsenosťou. Okruh mužov, ktorých poznám a sú z druhého brehu, tvoria prevažne muži, ktorí sú snom každej ženy, ale v prípade žien z druhého brehu, je to opačne, že by východisko z núdze? Asi nie, je to len moja hlúpa asociácia na entú. Neodvažujem sa ďalej púšťať do tejto témy, úprimne mi je jedno, kto koho nakladá, dôležité pre mňa je, kto aký je, i keď, keď stretnem pekného chlapa a zistím, že je z druhého brehu, sama pre seba sa vždy opýtam, súdruhovia prečo? 

Ale späť k filmu. Veľa veci sa mi v ňom páčilo, napriek tomu mám pocit niečoho nedokončeného, nevypovedaného na jednej strane a niečoho „too much“ na strane druhej. Som rada, že som ten film videla a mám z neho dobrý pocit, respektíve mám výborný pocit z hereckého výkonu Colina, ale nepotrebujem ho mať doma a moje vlastné meradlo kvality filmov je pocit, či sa ho rozhodnem mať doma.

V kine sme boli štyri. Žiadna pôvodná zostava. Zdena bola u lekára a asi pôjde na operáciu, nič viac neviem. Má sa zle, má sa tak zle, že sa rozhodla ísť v sobotu tri hodiny domov k lekárovi. Bolo mi jej ľúto. Veľmi by som chcela, aby sa zbavila určitej zatrpknutosti, ktorú v sebe má a ktorej pôvod nepoznám, ale myslím si, že práve táto zatrpknutosť a jej pocit, že jej ľudia ubližujú, je príčinou všetkých zdravotných problémov, ktoré sa u nej nakopili. 

Chcela by som jej pomôcť, ale netuším ako. Rozprávali sme sa so Zojou a Zoja mi urobila veľkú radosť. Povedala nahlas veci, ktoré som si myslela a ktoré sa odvažujem občas napísať sem, ale väčšinu ich mám len v hlave. Jej vnímanie Zdeny je rovnaké ako to moje. V duchu som si povedala, asi na tom niečo bude, asi to nie je náhoda a sama pre seba som pocítila takú malú úľavu. 

Rozprávali sme sa aj o pracovných ponukách, ktoré má Zdena. Zojin názor bol úplne totožný s mojim, rozdiel je v tom, že ja som to otvorene Zdene nepovedala v prípade jednej ponuky. Nedokázala som to. Bála som sa, že by som vyznela ako neprajná osoba, že by si myslela, že zo mňa hovorí zaujatosť, čo by nebola pravda. Vyjadrovala som sa s odstupom a použila som len všeobecnú formulku, pre čokoľvek sa rozhodneš, podporím ťa. 

Zdena je dobrý človek s čistými úmyslami, aj keď ma občas vytáča svojou nedochvíľnosťou alebo podľa mňa alibistickým prístupom v prípade morálnej podpory, ale jej podstata je čistá a vzácna. Jediné, čo ju narúša je zatrpknutosť, ktorej pôvod je neznámy. Pre nás neznámy. Zoja vyslovila včera niečo, na čo som ja nemala odvahu, ale čo som si vždy myslela, povedala potrebuje pomoc, odbornú pomoc a ja som bola za tie slová vďačná. Dohodli sme sa, že zorganizujeme sabat. Náhodný sabat.

Príliš pokojní a vyrovnaní ľudia navonok mi občas naháňajú strach. 

Ten ich pokoj, vyvoláva nepokoj.

Ticho pred búrkou, ktoré si nie vždy každý všimne, rovnako ako u Colina alebo Zdeny...

Ďakujem za schopnosť vyjadriť svoj hnev, svoje pobúrenie, svoje akékoľvek emócie a za svoju schopnosť pripustiť, že občas nie je jednoducho všetko OK.