O číslach

Prišla som z kina. Boli sme s mladou ako za starých čias. Vždy sme chodili v sobotu do kina, takmer každú. Teraz ma zoberie akurát na Twilight a dnes som ju ukecala na nový film od Woodyho, Poznáš muža svojich snov. Žiadne veľké prekvapenie sa nekonalo. Konala sa spomienka na Londýn, na britský akcent a krásne dialógy. Samotný film bol bez konca, ako keby len tak vystrihnutý zo života a úprimne, asi som čakala viac. Možno ten koniec, alebo ešte niečo. Jednotlivé scény boli fajnové, ale spolu to netvorilo taký pekný obraz. Ako keď stretneš niekoho kto má pekné oči, pekné ústa, pekné vlasy, pekný nos, ale keď je to spolu, nie je to až tak pekné. Asi taký pocit som z toho filmu mala. Fajn film o ilúziách, ktoré sú niekedy účinnejšie ako lieky, ale nemusím ho vidieť ešte raz. 

Niekde písali, že je to komédia, ale veľa som sa nesmiala, len tak sem tam ušklbla kútikom úst a v duchu si myslela, ako sa rada utiekam k ilúziám, ako sa tvária bezpečne, ako je to pohodlné a občas veľmi kruté.

Vybavil sa mi Londýn. Dávno som tam nebola. S mladou sme tam prežili skvelé dva týždne a teraz tak trochu rozmýšľam, kde by sme si mohli urobiť malý výlet, ktorý by dostala k narodeninám. Asi by sme mali ísť tam kde sme spolu neboli. Barcelona alebo Rím, keďže Mexiko sa konať nebude. Kedysi bolo v pláne ísť práve tieto narodeniny do Mexika. Kedysi...

Hm. Bude to opäť. Len sa všetko trošku posunie. 

Včera som dostala ponuku s číslami. Ponúkli mi to minimum, pod ktoré by som nešla. Dojednala som si car allowance. Mám auto, netreba mi ďalšie a aspoň sa trochu vylepší celkový príjem. Čítala som si to viac krát a asi sa tak trochu pýtala, či to myslia vážne, či do toho ísť, či mám tomu uveriť. Bola som v takom zvláštnom rozpoložení. Možno to spôsobila únava, alebo večerná hádka s mladou. Neviem. Netuším. 

Viem, len že som o druhej vstala a pustila sa do excelovskej tabuľky s výhľadom príjmov a výdavkov na najbližšie tri roky. Potom som sa asi prvýkrát usmiala. Ak sa budem naozaj správať rozumne z mínusu sa dostanem tento rok a od budúceho roka dokážem tvoriť rezervu. Všetko sa môže urýchliť, ak sa mi podarí zohnať aj nové veci do firmy, konzultácie, ktoré môžem robiť popri práci. Vôbec to nevyzerá zle, práve naopak veľmi dobre. Stačí teraz prežiť najbližšie štyri mesiace, nakoľko som podmienky nastavila tak, že počas prvých troch mesiacoch mám podstatne nižší príjem ako potom, ale v štvrtom mesiaci sa rozdiel doplatí ako jednorazový bonus. Ich nastavený budget na moju pozíciu som prekročila o tridsaťpäť percent. 

Jediné, čo ma fakt serie, sú tie nekresťanské odvody a dane. Už zase to musím platiť z plných čiastok. Má to však aj pozitívny aspekt. Budem mať maximálnu materskú, ak náhodou a v prípade, že dodržím svoju tabuľku, budem mať aj na splátky hypotéky počas nej. Svojím spôsobom smutná predstava, človek, ktorý chce ísť na materskú si vlastne na ňu musí našetriť.

Šialene praktické veci mi napadali v noci a uvedomila som si, že som si nikdy nerobila plány v exceli. Nikdy som nemala dlhy. Vždy som bola slobodná. 

Zvláštne ako som si dobrovoľne zavarila. Veci sa asi dejú vždy pre niečo.

Aj tie moje sa diali, pre poznanie...

Mladá mi včera oznámila, že si nedá prihlášku na školu v Bratislave, nasrala ma, rovnako ako informácia o vysvedčení. Nie že by na tom záležalo, ale asi záleží, záleží na mojich stratených ilúziách.