Deň stý

Moje výročie písania som oslávila špecifickým spôsobom. Rozťala som pneumatiku na obrubníku, keď mi pán policajt skočil pod auto, aby urobil bežnú kontrolu a zinkasoval ma za telefonovanie v aute. Robila som na neho oči a s úsmevom na tvári som mu vysvetľovala, že nemám ani cent. Výnimočne som neklamala. Nemala som ani cent. Vyhrážal sa zadržaním vodičáku a povedal dvadsať eur, keď pristúpil druhý policajt a sucho mi oznámil, že som si rozťala pneumatiku. Neverila som mu, vyšla z auta a to čo som videla sa mi ani omylom nepáčilo. Pokuta za telefonovanie bola odpustená a ja som si predstavovala tie čísla, ktoré vysolím za pneumatiku a ktoré nemám. 

Rozmýšľam, kto mi to koleso vymení za rezervu a koľko bude stáť oprava. Všetci schopní sú na lyžovačke a potrebujem to vyriešiť do pondelka. Rozmýšľam, koľko sa dá chodiť na rezerve a či vôbec nejakú mám. Rozmýšľam, prečo som taká krava, ktorá chcela zastaviť doma a neurobila to ako pôvodne plánovala. Vtedy by prestala telefonovať a nič sa nemuselo stať. Rozmýšľam, čo si mám z toho odniesť a jediné čo mi napadne je nemeň svoje rozhodnutia počas jazdy...

Som doma. Popíjam nejaké rakúske biele voňavé víno. V TV beží promo na Ples v opere. Vybaví sa mi Severan a jeho opakované prosby, aby sme tam išli spolu. Opakovane som odmietla, prišlo mi to zbytočné tváriť sa, že patrím niekam, kam vlastne nepatrím. Prišlo mi zbytočné vyhodiť veľa peňazí za toto tvárenie a vždy som ho ukecala, aby sme išli radšej na nejaký výlet, a tak sme aj išli. Nie, že by som to nechcela vidieť, to by som klamala, ale predstava koľko peňazí by som za to vyhodila, mi za to nestála. Ak by sme nevedeli, čo s peniazmi tak možno fajn, ale aj tak. Viem sa v tom svete pohybovať, ale necítim sa v ňom dobre.

Volala Zdena, nemá sa dobre. Nemá sa dobre zdravotne. Rozhodla sa zmeniť prácu a chcela počuť môj názor. Povedala mi informáciu, ktorá ma prekvapila. Na malú chvíľu vo mne cuklo. Dostala ponuku od niekoho koho poznáme obe. Ten človek si vybral ju a nie mňa a trošku na malú chvíľu vo mne cuklo. Nie preto, že by som to chcela robiť, ale preto, že som nebola oslovená. Ak nepočítam oslovenie pred dvomi rokmi, ktoré som odmietla, lebo nebolo ponúknuté partnerstvo.

Zvláštna situácia, ktorá potvrdila niektoré moje predtuchy. V každom prípade, nech sa rozhodne pre čokoľvek, podporím ju, lebo zmena jej len prospeje. A ja to neviem inak. 

Rozprávala som ráno s Andrejom. Prechádzala som si nový Trend a medzi rečou len tak utrúsila, že toho poznám aj toho poznám aj tamtoho poznám a že Trend už nečítam. Opýtal sa ma prečo. Povedala som len, že som sa v minulosti dala vedome na systematickú cestu ohlupovania. Smial sa a nie som si istá, či mi veril.

 Bavili sme sa o expanzii jeho firmy, o tom ako mu pomôžem a  ani neviem prečo som povedala, že ho obdivujem, že obdivujem jeho húževnatosť, jeho vizionárstvo, jeho schopnosť doťahovať veci do konca. Povedala som, že ja vlastne nič neviem, viem len kecať a nič poriadne. Povedal, že to tak nie je, a ak aj áno, tak to robím strašne dobre, strašne inšpirujúco, a že to sa cení. Usmiala som sa a povedala, že som vlastne nikdy nebola ambiciózna, vždy mi bolo jedno, čo bolo na vizitke, nebolo mi však jedno, čo robím a že mojou najbližšou ambíciou je rodina a tá vlastne vždy bola. 

Písala som si  s Aidanom, máme neuveriteľne rovnaké zmýšľanie, miestami je to desivé a miestami lákavé. Rozhodla som sa nechať ho konať. Má všetky potrebné zdroje, tak som sama zvedavá. Pridala som navyše jednu jasnú inštrukciu a písmenkovo to zobral ako výzvu, uvidíme či aj akčne.

Je nejaký divný deň, nie som úplne vo svojej koži. Dnes by som tu niekoho potrebovala. Potrebovala by som, aby vyšla streda, aby som dostala nejakú istotu, jeden oporný bod a potom by prišli tie všetky ostatné.

Presne toto by som potrebovala.

A ešte nemeniť rozhodnutia počas jazdy...

p.s. tuším som sa mierne pripila, ako dôvod nech mi slúži stý deň písania :D