Deň deväťdesiaty ôsmy

Spala som desať hodín. Včera som domov prišla vypľutá. Osem hodín v aute je jednoducho osem hodín v aute a môj chrbát si to odniesol. Cestu do Hradca som zvládla, vracala som sa až raz, ale časovo mi všetko vyšlo podľa inštrukcii z via michelin. Zmiatla ma návestná tabuľa na kruhovom objazde a mala som tendenciu veriť jej. Chyba, stalo sa mi to už viackrát. Značenie na našich cestách je katastrofálne a vždy sa treba držať inštrukcii z papiera. Ideálne je mať mapu, alebo navigáciu, z neznámych dôvodov nenosím ani jedno a potom sa stane, že cestou späť idem podľa tabúľ, lebo cesta späť je vždy jednoduchšia a strihnem si to cez Olomouc namiesto Svitavy. 

Počúvala som Impuls, vždy ho počúvam, iritujú ma tam šialené reklamy a vždy čakám na nejaké česko-slovenské hity. Som proste klasik. Nostalgický klasik. Možno klasik bez vkusu. 

Rozmýšľala som, či som vôbec niekedy bola v Hradci, tuším som tadiaľ raz prechádzali, keď sa organizoval golfový víkend v Novej Amerike pred dvomi rokmi. Napadlo mi, že ak dostanem ten projekt, budem to mať kúsok. 

Stretnutie bolo fajn. GM som si pomýlila s nejakým juniorom asistentom a po rozpačitom zaradení sme mohli začať. Nemám rada videokonferencie, keď neviem kde sa mám pozerať, či na živú osobu v miestnosti, alebo sa prihovárať televízoru. Celkom som sa bavila a myslím, že ani páni nezaostávali. Bola som sama za seba, žiadne pchanie do zadku, žiadne slepé pritakávanie a myslím, že to bolo OK, že táto rola mi sedí viac, že nie som stvorená na presviedčanie o opaku. Starší povedal, Vy ste taká energická však. Povedala som len, áno to som ja. Mladší dodal, to sa nám páči. 

Neviem, čo z toho bude, získanie tohto projektu, by znamenalo veľa peňazí, ak hovorím o veľa peňazí, mám na mysli naozaj veľa, ročný plat jedného veľmi dobre zaplateného človeka za šesť mesiacov, ak by som sa uskromnila, umožnilo by mi to splatiť časť hypotéky v októbri. Mám z toho dobrý pocit a myslím, že postúpim ďalej. Prekvapil by ma opak.

Volali mi aj ohľadne inej ponuky, druhé stretnutie je budúcu stredu. Na prvom som stretla tiež dvoch pánov. S pánmi si nejako lepšie rozumiem, ak mám stretnutie so ženskou zriedkavo postúpim ďalej, možno len vtedy, keď je interview telefonické. Je to zvláštne, ale je to proste tak a už sa nad tým ani nezamýšľam. Získanie tohto projektu, by znamenalo stabilný príjem, ktorý mi nedovolí vyskakovať, ale pokryje mesačné náklady a ročné odmeny budem môcť použiť na dovolenku alebo vytvorenie nejakej rezervy. Nevyplatím síce hypotéku, ale dokážem ju presunúť do inej banky s rozumne nastaveným úročením, čo v tejto chvíli rozhodne nie je.

Samozrejme nebudem musieť cestovať a ľudovo povedané, vrátim sa do hry. Mohla by som popri tom naďalej robiť svoje malé veci a vylepšovať si cashflow týmto spôsobom. Znamenalo by to trošku viac práce, ale stálo by to za to a golfové ihrisko je za rohom, takže z práce rovno na odpalisko. Hm, celkom pekná predstava. Uvidíme. 

Zatiaľ sa teším z toho, že sa ide ďalej. Po období, kde všetko na čo som siahla mi nevyšlo, je to príjemné osvieženie. Posilňuje ma to a vlieva nádej, že všetko sa na dobré obráti, a že treba byť vždy sám sebou, lebo vtedy to jednoducho ide a ak to nejde, človek má aspoň zo seba lepší pocit.

Novoročné vinše pokračovali aj včera. Chlapci sa proste utrhli a ani neviem prečo, neodpovedala som nikomu. Nemala som chuť. 

 

(impuls :D)