Tréning, tréning, tréning, tréning. Celý deň tréning rovnako ako včera aj zajtra. Je skvelý, inšpirujúci, dobíja baterky a prišla som z neho úplne vyplutá. Zaspala som spánkom spravodlivých tridsať minút po príchode o pol siedmej. Mala to byť iba polhodinka, taká na krátke prebratie a boli z toho dve hodiny, po ktorých sa cítim skvele. Jedinou obavou je, či zaspím, ale asi áno, stále sa mi zíva.
Napísal Pôžitkár a prvé čo mi napadlo bolo, že teraz sa začnú ozývať všetci. Sama pre seba som sa usmiala.
Chvíľku sme si esemeskovali a opýtal sa ma, či ešte blogujem. Opýtala som sa len, či nemá čo čítať a napísal, tie tvoje nemali chybu. Pôžitkár. Pôžitkár a Zúfalka.
Ako ten čas letí a koľko veľa sa stalo. Občas mi to príde neuveriteľné. A v poslednej dobe mám pocit, ako by sa niečo opakovalo, ako keby bol dokončený nejaký vnútorný proces a veci začali tak jednoducho prichádzať do cesty. Jediný rozdiel je, že som viac pri zemi, že moje emócie sa neprejavujú tak výrazne ako v minulosti, že to tak neprežívam navonok, že si len poviem, že veci sú tak ako majú byť, ďakujem za to a teším sa z toho.
Na opätovný vrchol kráčam pomalšie.
V minulosti išlo asi všetko príliš rýchlo. Na jednej strane nič som nemala nikdy zadarmo, na strane druhej, veci sa vždy diali a padali samé. Stačilo len nepochybovať o sebe a veriť si. Mojou cestou do pekla bolo moje vlastné pochybovanie o sebe. A to už nerobím. Nepochybujem o sebe, ale som opatrná a niekde v podvedomí si stále opakujem slova Pôžitkára.
Pokora, bejby, pokora.
V minulosti som zabudla občas ďakovať.
Údolie zmeníš na vrchol,
keď nájdeš a použiješ to dobré,
čo sa skrýva v zlých časoch.
Zlé časy môžeš prežívať menej často,
ak si budeš vážiť a múdro riadiť
svoje dobré časy.
Cesta z údolia sa ukáže,
keď sa rozhodneš
pozerať na všetko inak.
(Vrchy a údolia, Spencer Johnson)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára