nedeľa 2. januára 2011

Deň deväťdesiaty štvrtý



Nový rok. Nedala som si žiadne predsavzatia. Rozhodla som sa predchádzam prípadným sklamaniam. Veci sa budú robiť, tak ako sa budú cítiť a hotovo, žiadne špekulovanie, žiadne musím, iba obyčajné chcem a teraz je ten správny čas. 

Domov som prišla až ráno. Silvester bol veselý. Asi taký má byť Silvester. Po prvýkrát som ho strávila so Zdenou a Blonde a bolo skvele. Vlastne bolo tak ako v hocijaký všedný deň, keď sme spolu. Začali sme oslavami u Zdeny, kde sme objavili novú zábavku, volá sa to veštenie kartami a kockami. Neviem, či to bolo spôsobené alkoholom, prívalom nových pozitívnych správ do nášho života, alebo len obyčajnou kombináciou všetkého, ale celkom sme sa do toho ponorili. Ako keby sme mali potrebu sa pomocou týchto barličiek uisťovať, že veci, ktoré sa začali diať, sú reálne, zaslúžené a netreba sa ich báť, treba si ich užívať. 

Do mesta sme prišli pred pol jedenástou a v podniku, kde sme mali rezerváciu, si pomýlil Silvester s rockovým koncertom. Vytočilo ma to. Namiesto tancovania, sme hrali novú spoločenskú hru, ktorú priniesla Jana ako novinku z výletu, a ktorú mám doma šesť rokov. Usúdili sme, že doma by nám bolo lepšie ako tu a po polnoci sme to vzdali. Dopili sme, čo sme si zaplatili a ja som rozmýšľala za čo som vlastne zaplatila. 

Moja mrzutosť rýchlo opadlo, dokážem pomerne rýchlo prepnúť, ak mám pred sebou vidinu nejakej inej alternatívy, ja som ju mala a nikto sa jej nebránil. Volá sa to zmena podniku, čo na Silvestra nie je vždy jednoduché, obzvlášť, keď nie sme ochotní zaplatiť ešte raz. Šťastena nám priala a mohli sme si vyberať, kde zostaneme. Stačia k tomu debilné parochne, dobrá nálada a švihnutím čarovného prútika sa človek stane miláčikom podniku, kde príde sám pán majiteľ, aby nám mohol poďakovať a pozvať na pohárik. Stalo sa nám to už viackrát a vždy si samé pre seba povieme, je to ešte stále dobré. Cudne klopíme očami a robíme povinnú ego masáž, ktorá spôsobí, že si vás niekto zapamätá a pri zháňaní voľného stola v budúcnosti, nie je problém. Hovorím tomu aktívny networking. To mi ide a mojim sliepkam tiež. Domov som prišla až ráno a ešte stále sa mi nechcelo spať.

Ležala som v posteli a vytvárali si obrazy o tom, čo bude, čo by som chcela, aby bolo, a tak nejako som zaspala. Nový rok som privítala v dobrej nálade, ktorú som si udržala celý deň. 

Mám taký zvláštny zvyk, robiť na Nový rok, činnosti, ktoré mám rada, alebo ktoré chcem, aby sa zlepšili, aby som v nich zotrvala. Ako keby som prikladala prvému dňu nejaké magické účinky na celý rok, v zmysle hesla ako na Nový rok, tak po celý rok. Čokoľvek robím, robím to s týmto vedomím. Divná úchylka, ale je to tak. 

Jeden z povinných rituálov je prechádzka vonku a aj keď sa mi strašne nechcelo, bola som aj včera, aby som objavila novú cukráreň a nový koláč, nad ktorého receptom som dumala hodnú chvíľku. Neviem ako sa volá, ale chutí po krémešoch a takých fajnových krémešoch. Už len, keď o tom píšem, sa mi na jazyku objavuje jeho chuť. Mňami. 

Keď som tam sedela, napadlo mi, že musím zohnať ten recept, ale o chvíľu som si povedala, nie, to nie je dobrý nápad, dobrovoľne sa pripravím o tento pôžitok, ktorý je vzácny tým, že je niekde inde a ja viem, že ho tam odteraz nájdem. Taký zvláštny stavebný prvok mojich istôt, rituálov, ktoré vnášajú do môjho života pocit bezpečia. Občas na tých istotách lipnem príliš. Občas podľahnem očakávaniam a následne ma prepadne sklamanie, že veci do mojej skladačky nezapadajú. Občas sa to týka debilných vecí ako napríklad zákusok, ktorý tiež dokáže vyvolať krátkodobé sklamanie. Hm.

Včera mi to pripomenuli dievčatá v inej súvislosti a uvedomila som si to aj ja. Ak skladačka nie je presne podľa mojich predstáv, vykazujem nie veľkú dávku flexibility, chýba mi k nej trpezlivosť a prepadajú ma chvíľkové zacyklenia, presne ako minulú nedeľu, alebo nejaký iný deň.

Mali sme novoročný sabat. Ocitli sme sa tri ženské v kuchyni, robili obľúbenú cesnakovú nátierku, popíjali ružové, pozerali fotky, od ktorých sme sa nevedeli odtrhnúť a hrali sa s vlastnou intuíciou, s vlastnými túžbami a obavami. Doslovný sabat.

Hádzali sme kockami, vykladali význam kariet a prišli na to, že ak sme k sebe naozaj úprimné, tak sami najlepšie vieme, čo je náš problém. 

Aj ja som naň prišla a znie to až detinsky. Rozmýšľam ako by som to nazvala a napadne mi slovo, ktoré fakt nemám rada, ale s ktorým sa fakt budem musieť naučiť žiť. Trpezlivosť. Volá sa to trpezlivosť, ktorej sa tak bránim. Nemám trpezlivosť pre veci, ktoré nejdú mojim tempom, na tempo tých druhých občas zabúdam a potom ten obraz, ktorý si maľujem, je nedomaľovaný, lebo nie som občas ochotná namiešať nové farby.

Zdena to povedala včera pekne, opýtala sa Blonde, ak by bola maliar s akými farbami by maľovala, aký obraz by namaľovala. Blonde povedala, s takými a taký aký by poznala. Dal by sa namaľovať iný, dali by sa použiť iné farby? Odpoveďou bolo, dali, mohla by som si vytvoriť nové farby kombináciou tých, ktoré poznám. 

Asi takto nejako to je. Všetci máme nejaké farby, ktoré poznáme a je len na nás, či si začneme maľovať iné obrazy ako tie doteraz. Pri tých nových to chce aj dávku trpezlivosti, kým sa dosiahne výsledný efekt. 

A tak predsa len jedno prianie mám, väčšiu trpezlivosť pri maľovaní svojich obrázkov.






3 komentáre:

  1. tvoj zivot je zavideniahodny :)

    my sme boli na silvestra lyzovat..uz kazdorocna tradicia :) vecer sme zdechli v posteli :) pozrala som vsetko co som videla a tak som moje puto so zachodovou misou znova prehlbilo..uz sme celkom dobre kamosky :))) ale potom bolo dobre..
    docitala som priatel do dazda.. velmi pekna kniha...velmi poucna kniha.. :)
    docitala som za dve hodiny aj velmi osobna znamost tusim od evity... prekvapivo velmi pekny zaver... taky hovoriaci do duse.. musim najst nejaku dobru kniznicu lebo kazdy tyzden vysolim za knihy vyse 50 eur.. :/
    aaa zajtra idem do Rakuska kupit seasoning mix na avokadovu natierku.. lebo mam avokadovy abstak.. :)
    aaaaaaa inac do noveho roka nemam ziadne zavazky.. minuly rok som si dala ze kupit auto a podarilo sa v este v maji..tento rok to asi zmensim na bicykel... tak uvidime :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. 2kiti - wow tak to znie ako plan, normalne mam chut na avokado a mozno aj bicykel,rozmyslam o nom uz od minuleho roka, taky ten mestsky by sa mi pacil, len jedine co ma brzdi je predstava bicyklovania sa po BA :P

    OdpovedaťOdstrániť
  3. kupim ti seasoning mix.. ked to tam pridas budes mat bohovsku natierku.. uplna zavislost najvacsia.. :)

    a bicykel kup.. vies ake budes mat pekne nohy? :) Teda ja si ich potrebujem skraslit lebo mam nozny komplex :)

    OdpovedaťOdstrániť