streda 5. januára 2011

Deň deväťdesiaty siedmy



Tak teda neviem, čím to je, či úplnou prázdnotou v hlave, alebo len nedostatkom kvalitných zážitkov, ale nejako nie som schopná písať. Som schopná písať memá, kresliť procesy, rozdávať jednoduché inštrukcie, večer prísť domov a tupo hľadieť do prázdna, lebo som totálne unavená.

Večer mi to proste nepáli a ráno nejako nestíham, alebo nie je o čom. 

Včera som sa prekonala, prvýkrát v živote som si vypýtala číslo na chlapa. Vôbec neviem, čo mi to napadlo, ale tá moja zvedavosť a možno potreba preveriť, či ten hlas, ktorý vlastne nepoznám, je tiež rovnako dobrý ako to čo vychádza z klávesnice, bola jednoducho silnejšia. Ešte teraz cítim mierne chvenie v žalúdku, keď som naň asi 30 sekúnd čakala. Tých 30 sekúnd sa mi zdalo ako večnosť, nikdy nekončiaca večnosť, ktorá mi opäť pripomenula, že trpezlivosť nie je moja verná kamarátka. 

Hlas bol skvelý. Hlas je dôležitý. Ešte sa mi nestalo, aby mi niekto rezal naživo, pokiaľ mi nereže jeho hlas. Spôsob ako niekto rozpráva, aké slová volí, akú má intonáciu, prízvuk, farbu povie veľmi veľa o charaktere danej osoby. Aspoň ja mám ten pocit.

A tento hlas hovoril o hĺbavosti, o pokoji, o vyrovnanosti, o optimizme a o chorobe. Bol chorý. Včera som rozprávala s chlapom, ktorý naozaj, keď povedal, že je chorý, aj bol chorý.

Hlas je druhý level. A aj napriek poriadnej chrípke alebo zápalu priedušiek bol skvelý.

Večer sa asi všetci zbláznili a rozhodli popriať mi všetko dobré v novom roku. Tým všetci myslím chlapov, ktorých som stretla minulý rok. Bolo to divné, ako keby sa dohodli a od siedmej neprestával vyzváňať telefón. Ani neviem povedať, či sa mi to páčilo. Vlastne nepáčilo. Nemám rada ľudí, ktorí nevedia čo chcú a ich nerozhodnosť zasahuje do môjho života a vyvoláva zbytočné otázniky. Tak to jednoducho je.

Zvyčajne sa ozvú, keď už som si urobila svoje vlastné rozhodnutie a vtedy je už neskoro, vtedy sa len pýtam sama seba, no a čo teraz? Nič. Absolútne nič.

Potrebujem nejaké vzrušenie do života, nejaké malé rozptýlenie, niečo inšpirujúce a hlavne sa potrebujem rozhýbať a začať opäť cvičiť, asi mi chýbajú endorfíny alebo len bohapustý sex. 

Neviem, netuším, viem len, že musím ísť. 

Dnes si držme palce...

4 komentáre:

  1. Jaaaaj drahaaa ved trpezlivost :) aj sex pride... :)
    Inac s tym hlasom mas asi pravdu.. ja ked som volala Levovi prvy krat tak som sa uplne zalubila do jeho hlasu :)

    a neopovaz sa prestat pisat.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. b.
    dievky,vsetko dobre v novom roku!(vratane dobreho sexu)
    palce drzim,dufam,ze to pomoze:-)
    pripajam sa pod kitinu peticiu-neprestan pisat!:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. 2kiti - hlas nepusti :D

    2bonnie - vsetko dobre fesanda, kde si sa flakala? ha? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. b.
    dakujem,draha:-)schytala som strasnu chripku,zimnice,teploty,bola som izolovana ako toxicka od family seslosti i od netu...ale citala som ta,ked som sa na chvilu prepasovala k netu:-)a musim povedat,ze si ma nastvala,aka si sikovna a uzasna samanka v jednom clanku,ze uz dokazes co ja nie-zastavit chorobu.tvoj chrbat je uz dlhodobo v klude,ja sa od tej chripky este plazim:-(ta obdivujem a zavidim,mne to este nejde,ale mam radost,ze tebe uz hej:-)

    OdpovedaťOdstrániť