Rande so sebou

Mám chuť si poznačiť dve veci. Dnešnú nervozitu, ktorá sa objavila pri pracovných telefonátoch. Nebola to vlastne nervozita v pravom slova zmysle, bola to istá forma vzrušenia z niečoho nového, zo skutočnosti, že konečne budem robiť to čo mám rada,  že sa veľmi teším a som aj trochu zvedavá ako sa s tým popasujem, či som dostala už rozum, či je to ten správny vzájomný výber a či to dokončím.

Táto eufória bola nákazlivá a dostala som chuť hľadať si ubytovanie na novom pôsobisku. Nemusela som to robiť, mám ešte čas, ale nejako som chcela. Brázdila som internetom a hľadala cenné informácie. Na jednej stránke som si otvorila mapu, v druhej záložke byty na prenájom a v tretej som si kontrolovala trasy na behanie. Zadefinovala som si dve možnosti, buď byt v pešej dostupnosti od práce, alebo v pešej dostupnosti od bežeckej trasy. Hľadať byt v meste, ktoré vlastne nepoznám, je celkom zábavné. Celkom slušne pomáhala google mapa a satelitné zabery. V každom prípade som odpísala dvom ľuďom a sama som zvedavá, čo z toho bude. Nie je to urgentné, mám na to mesiac, medzitým ma čaká hotel a hotelové raňajky, čo tiež vôbec nie je zlé.

Hm. Normálne si to predstavujem a neviem sa dočkať.

Druhá vec je Valentín, ktorý je dnes. Vždy som ho túžila prežiť v spoločnosti niekoho a teraz, keď tu možnosť mám, ju dobrovoľne odmietam. Chcem byť sama a užiť si to, dať si pohár vína a len tak si čítať, jesť koláč, priblblo sa usmievať a tešiť sa.  Tešiť sa z týchto dní.

Chvíľu som uvažovala, že to zmením, ale nejako to tak vlastne v skutočnosti nechcem.  Tých ľudí mám rada, ale nie dnes, dnes s nimi nemôžem byť, dnes ich chcem odmietnuť. Odmietnuť večeru, kino a kvalitný sex. Bojím sa, že by som dostala kvety, ktoré milujem. Bojím sa, že by som vzbudila nejaké očakávania, ktoré nechcem vzbudiť.

Je to svojim spôsobom zvláštne, ale dnes s nimi nemôžem byť, vlastne ani s jedným.

Dnes len sama so sebou. Na zdravie Vesper!